Arthur Hailey - Konečná diagnóza

Z anglického originálu Arthura Haileyho The Final Diagnosis, Dobleday & Company, New York 1959, preložila do češtiny Drahomíra Hlínková.

Som ešte plná čerstvých dojmov z ďalšej prečítanej knihy, takže šup do toho, kým sú tu. Nejdem teraz písať o nejakom úžasnom jedinečnom literárnom diele, o ktorom by sa malo učiť v škole. Idem písať o knihe, ktorá ma úplne vtiahla do deja, ktorý som sama prežívala, hoci sa odohral ešte v roku 1959. Alebo neodohral?!

Nebola to prvá a určite ani posledná kniha od Arthura Haileyho, ktorú som prečítala. Rovnako som bola vcucnutá do deja Hotelu pred štyrmi rokmi.

V knihe na každej stránke pulzuje život nemocnice Three Counties v Burlingtone. Hlavnými hrdinami sú pochopiteľne lekári; šéf chirurg O`Donnell, patológ Pearson, ortopedička Lucy Graingerová, sekundár chirurg na patológii Seddons, jeho láska Vivian Labourtonová, nováčik v laborátóriu John Alexander...

Deje sa tam toho veľmi veľa. Dozvedáme sa, ako ju z hrozného stavu dostal O`Donnell. Nemocnica má veľa problémov; starého, hoci skúseného patológa Pearsona, ktorý toho dosť zanedbáva, ale je blízkym priateľom mecenáša nemocnice, ktorý môže zatiahnuť kohútik vo chvíli, keď sa chystá rekonštrukcia.

Zároveň je tu románik sekundára Seddonsa a mladučkej sestričky študentky Vivian. Vďaka nim dvom je tu aj erotický nádych dielka.

Všetko je relatívne zabehnuté a točí sa svojou zotrvačnosťou, no razom prichádza mladý tridsaťročný patológ Coleman a zavádza novoty, čo neraz spôsobuje veľa kriku a nezhôd nielen medzi ním a Pearsonom, ale aj medzi mladučkým laborantom, vzdelaným Johnom Alexanderom a starým nevzdelaným laborantom Bannisterom.

Rieši sa dilema, či Vivian má rakovinu alebo nie, rieši sa tu napokon erytroblastóza nedoneseného synčeka Johna Alexandera kvôli zamietnutému Coombsovmu séru. A práve tu som si poplakala:

Znova upjal pohled k tomu stvořeníčku. A tu jej poprvé napadlo: Tohle je můj syn, můj vlastní syn, čásť mého života. Zalila ho nesmírná láska ke křehkému uzlíčku, který svádí svůj osamělý boj uvnitř vyhřátého boxu inkubátora. Z pošetilosti svého popudu by byl rád na něj zavolal sklem: „Nejsi sám, synečku! Přišel jsem ti pomoci!“ Byl by rád objal inkubátor a povědel mu: „Zde máš mé ruce, vezmi si je, znásobí tvou sílu! Tu jsou moje plíce, jsou ochotny za tebe dýchat! Jen se nevzdáve, synáčku, nevzdávej se! Je toho tolik, co bychom mohli dělat spolu – jen chtěj žít! Poslechni mě, vydrž! Jsem tvůj táta a mám tě rád!“

Pearson má úžasný preslov ku mladému kolegovi Colemanovi.

„Poslechněte starého muže, který toto všetchno prožil,“ naléhal. „Chybil, že zůstal pozadu. Nedopusťte, aby se něco podobného stalo i vám! Zavřete se třeba do skříně, když nebudete moci jinak! Utečte od telefonu, od šanonů, od papírů a čtěte, studujte, naslouchejte a držte krok s dobou. Nikdo vás pak nebude moci napadnout. Nikdo nebude moci říci: Je hotov! Je s ním konec! Patří do starého železa! Neboť vy budete vědet tolik jako oni, ba víc. Protože budete mít i dostatek zkušeností, které doplní teorii...“

Jednou vetou – úžasná knižka, vcucne vás a bude vás mrzieť, že musíte ísť od nej napríchlad na wécko alebo že vás otravuje mucha, kurník šopa, akurát keď sa rieši, kto je bacilonosičom týfusu, akurát keď sa rieši, ako zareaguje Pearson na slová svojho priateľa gynekológa Dornbergera, akurát keď prišli telegramy od dvoch najlepších patológov v štátoch...

Aj tentokrát platí, za málo peňazí veľa muziky... Hromada radosti za 50 centov :) Vôbec mi nevadilo, že knižka je v češtine, práve naopak.