O napísanom, vytlačenom, prečítanom a o tých, ktorí za tým boli


Sex v literatúre, mojej knižnici a tvorbe

15.05.2016 20:55

Sex je pre mňa jedna z najobľúbenejších tém vôbec. A tiež činností. Rada sa o ňom rozprávam vo všeobecnosti, je nádhernou súčasťou života a pre mňa osobne je svätý. Ako násťročná som si podrobne študovala teóriu a azda pod vplyvom mojej prababičky som si ho neoddeliteľne spojila s láskou. Kto by si prelistoval moje denníky počas letných prázdnin na strednej škole, myšlienky na sex sa mi motali do všetkých možných činností, bránili mi v spánku, v učení, v práci. Primerane veku. Moja prababička, ktorá okrem svojho manžela iného muža nemala a vyslovovala sa o ňom s veľkou láskou a úctou zrejme nevedela, čo s mojím ja kontra sexualita jej rozprávanie spraví.

Sex sa mi zavŕtal do hlavy dávno pradávno vďaka prírode a s obľubou som ho hľadala v literatúre či filmoch, hoci som dobre vedela, že mám na jeho praktizovanie dosť času. Nie, tento článok nie je vôbec o mojom intímnom živote, hoci môže čo to prezradiť. Je o mojom názore na sex v literatúre.

Momentálne otriasa školstvom téma „mimo čítanková povinná literatúra,“ do ktorej spadá aj vulgárna próza dvoch slovenských autorov, ktorých tu menovať nebudem, pretože mi bohato stačilo prečítať si ukážky, ktoré majú študentov motivovať k čítaniu. Niečo hrozné. Poviete si, čo ty o tvorbe vieš.

Viem asi toľko, že na Slovensku máme našťastie dosť hodnotnej literatúry, než aby sme museli byť odkázaní na také sex dehonestujúce kúsky, aké ktosi kdesi tam hore vybral, nejaký dekadentný nekrofil. Nepopieram, že v mojej tvorbe sa súloží a miestami dosť detailne. Samozrejme že áno, pretože ako povedal Tom Hanks, on nebráni svojim deťom dívať sa na sex, ten je prirodzenou súčasťou života. V mojej tvorbe sa predovšetkým miluje, nesúloží sa tam len tak, aby sa to tam vyskytlo. No v tej úžasnej tvorbe pre stredoškolákov sa nielenže nemiluje, tam sa doslova je*e. Neviem, čo je poučné či zaujímavé na tom, že nejaká panna sa pri pohľade na veľký penis zľakne až tak, že jej blana praskne sama od seba. Možno sa to hodí do študentského časopisu na stránku venovanú humoru, či mariškovej tvorbe, ale dávať to do jedného radu s Tajovským či Figuli, z toho mi je na dávenie. Oháňať sa tým, že mladí sa s vulgarizmami a pornografiou bežne stretajú a nie je to teda nič nenormálne, je ozaj úbohé. Ak majú ten odpad na webe, naservírujme im to aj v povinnej literatúre. Nepredložme im ho aspoň v literatúre ako niečo dôstojné, aj tam im dajme nejaký odpad, aký sami študujú na tabletoch. Prečo by sme im nedali o sexe čítať ako o milovaní, keď im môžme dať čítať o sexe ako o bohapustej je*ačke.

Som rada, že som si odmaturovala ešte slušnosť, kde ozaj nebolo priestoru pre ten spomínaný hnoj. Ja nemám nič proti tomu, že toto vychádza vo forme knihy, mám ale všetko proti tomu, aby sa o tom učilo a povinne čítalo, aby sa z toho povinne maturovalo.

Samozrejme, pri mojej tvorbe je jedným z mnohých pravidiel aj to, že ak je príležitosť na sex, musí tam byť. No nie vždy sa tam hodí, nie je tam za každú cenu a rozhodne nie je vulgárny a ponižujúci. K sexu dochádza za splnenia určitých podmienok a okolností. Môžete si povedať, že som staromódna a padnutá na hlavu, no spolu s majorom Winchesterom z Mashu tvrdím, že mám k sexu hlbokú úctu, je pre mňa niečím úžasným, čo nemám ani najmenšiu chuť sama dehonestovať.

Ako násťročná som milostné scény hľadala v literatúre a na konci knihy som si značila čísla stránok, kde k tomu došlo. V knihe Čaro noci ich bolo toľko, že som tú knihu viackrát prečítala. Než samotné detailné opisy sexu ma lákali rovnako vety typu (v nejakej poviedke od Hrabala) ako ...tělo se svlékalo k lásce. Jedna veta, ktorá ma fascinovala a vracala som sa k nej stále, hoci som už čítala posledné stránky. V jednej z hier Voskovca a Wericha (Sever proti jihu alebo Golem) je niečo ako ....neznáma touha rodí se mi v ňadrech a pohled na vás mění se  mi v slast... Tak málo mi ako pätnásťročnej stačilo, náznak sexu, decentný a jemný, nie soft porno, ale mikroskopické porno, vkusné, hodné bytostí, ktoré dávno zliezli zo stromu.

Všade mi treba vkus, aj v sexe. Nezostáva mi len dúfať, že v mojej vlastnej tvorbe má sex patričnú úctu, pretože tie okolnosti, kedy a ako k nemu dochádza, mení obyčajný biologický sex na psychologické milovanie sa z lásky.

—————

Späť