Asociácie moje drahé II.

        Zasa by som rada napísala niečo o asociáciach, ktoré sa mi vybavia, keď mi padne pohľad na tú ktorú knihu. Nechcem tu spomínať čerstvé záležitosti, ale cestovať späť v čase, aby som dokázala, že čítanie a prečítanie tej ktorej knižky môže pre niekoho byť záznamníkom nejakej životnej udalosti, hoci i úplne bezvýznamnej. Inokedy je to práve pravý opak. Čítanie konkrétnej knihy zaberie určitý čas a v tom čase sa okolo dejú rôzne veci – hoci, dobre – my sme úplne ponorení do deja.

         Pohľad na sériu kníh od Andreja Štiavnického o Báthoryčke mi pripomenie nekonečnú zimu začiatkom roku 2006. To bolo niečo hrozné, mrzlo, až okná prašťali. Ešte pri stromčeku som začala čítať túto historickú sériu, no konkrétne sa mi vybavuje jedno nedeľné, februárové popoludnie, keď som čítala zababušená v posteli; pisár Čársky s grófom Fábrym cválali po Považí hore dolu a vonku bolo okolo mínus pätnásť pod nulou. Toto nepríjemné obdobie bolo spríjemňované dobrými knihami.

         Mám rada knižky Anny Černochovej o príbehoch a povestiach z Považia, najmä vďaka ilustráciám Karola Ondreičku. Mám ich prečítané odpredu odzadu, vždy s určitým časovým odstupom, ale najkrajšie asociácie mám na leto 2001, keď sme u našich maľovali, celý byt bol hore nohami a ja som ich čítala, a v tom čase som s týmito knižkami krátila čas aj vo svojej izbe v Krajnom, konkrétne sa mi vybavuje jedna slnečná nedeľa a ja čítam o Kamennej a jej nešťastnej jablonke... Vždy, keď otvorím druhú zo série týchto knižiek, vybaví sa mi tá slnečná nedeľa v Krajnom.

         Knižka Mlyn pri rieke od George Eliot(ovej) mi pripomína krásnu jeseň v roku 2012; vrátila som sa z vychádzky z jedného lesa v Krajnom a u seba v izbe som sa znova začítala do príbehu Margitky. Bola tam krásna scénka, ako sa zblíži s telesne postihnutým synom miestneho farára, ktorý ju ľúbi a zvláštnym spôsobom jej dá svoju náklonnosť najavo. Bolo mi ho v tej chvíli tak ľúto, tak som si priala, aby vyzdravel, bolo mi do plaču a čítala som si tých pár viet dookola.

         Román Hotel od Arthura Hailyho som čítala všelikde, ale vybavuje sa mi ranné čakanie na vlak v Hrachovišti začiatkom leta 2012 a kapitola, kde sa opisuje fungovanie obrovského hotelu so všetkým čo k tomu patrí a najmä jeho riaditeľ, Peter. Priamo pred očami – a dodnes si to viem vybaviť – vidím hotel s tisíckami ľudí vo vnútri. Celkove tam šlo o krádeže, ktoré mal na svedomí zlodej Keycase, ale tie strany boli zvládnuté majstrovsky, ony totiž pre mňa reprezentujú celý román.

         Celá kniha Ivkova biela mať od Jána Bodeneka je krásna, ale na mňa najviac zapôsobil jej záver, keď dáva otcovi na hrob kvet v kvetináči a sľubuje v duchu, že nikdy nikoho neodsúdi popredu bez toho, aby nepoznal pohnútky jeho konania. Bola som už prichystaná na poobednú do práce, keď som si záver knižky pár krát prečítala a sľúbila som si, že aj ja sa toho budem držať.

         Zalovím znova v pamäti, zalovím v denníčkoch...  Ale vlastne, stačí len prejsť pohľadom po knihách, ktoré som prečítala a ono to všetko vypláva z hlbín vedomia...