GAY román? Karla Wachsmann: Opovážlivosť

Často mi kladú otázku: prečo si preboha napísala gay román? Alebo ešte horšie: čo ťa to napadlo písať o tých buzerantoch! Jeden kolega mi dokonca povedal: „Je toľko krásnych tém, o ktorých by sa dalo písať, a ty píšeš o dvoch...!“

Ale figu borovú som ja napísala gay román! Ja som písala o dvoch ľuďoch, ktorí sa navzájom milovali a obaja boli popritom muži. Nikdy som nemala úmysel „propagovať“ homosexualitu, no zároveň som sa nikdy neznížila k tomu, aby som homosexualitu brala výlučne len po sexuálnej stránke, pričom sa zabúda na lásku. Som presvedčená, že láska muža k mužovi nie je o nič horšia ani lepšia ako láska muža k žene a vice versa. Je to láska človeka k človeku. To mal na mysli aj Christopher Hitchens, keď povedal: „Homosexualita nie je len výlučne forma sexu, je to aj forma lásky. A z tohto dôvodu si zasluhuje rešpekt.“ Homosexualita  nie je len o „zasúvaní,“ je aj o schopnosti milovať toho druhého. Preto je moja kniha predovšetkým o láske. To, akej orientácie sú obaja hlavní hrdinovia, je nepodstatné, ale podstatné v tom, ako sa na nich pozerajú druhí. Táto degradácia ich vzťahu na to, čo kto komu kde pchá, spôsobí veľa bolesti.

Schopnosť milovať druhého človeka považujem za niečo úžasné, za niečo, čo mi berie dych viacej ako hviezdne nebo nad nami, či mravný zákon v nás (pán Kant, mohli ste tam pridať aj tú lásku). Fascinuje ma vesmír, život ako taký, evolúcia, ale nič ma nefascinuje viacej ako schopnosť nezištne milovať (veď inak by nešlo o lásku). Kniha Ericha Fromma „Umenie milovať“ sa mi dostala do rúk, až keď bol román komplet napísaný, a predsa som si pomyslela pri jej čítaní: v mojej knihe je to isté posolstvo o láske, čo v tejto. Akurát s tým rozdielom, že ja vidím homosexuálnu lásku úplne rovnocennú voči heterosexuálnej.

Tak teda On a On.

Paul a James. Dvaja muži.

Paul by chcel milovať, a nemá svete koho. Žije len svojej práci. Až stretá Jamesa.

James vôbec nechce milovať, pohŕda láskou i ľuďmi, až stretá Paula a všetko sa razom mení.

Toto nie je príbeh o teplých ľuďoch, ktorí pochodujú s holými zadkami po uliciach. Toto je príbeh dvoch mužov, ktorí sa tak veľmi milovali, že ako jeden žil pre druhého, tak by jeden pre druhého aj zomrel. Vari je Romeo a Julia propagáciou heterosexuality?! Nepropagujem to, čo tu vzniklo samo od seba, ale píšem o tom, čo tu bolo, odkedy sú ľudia. A tým je aj láska muža k mužovi. Krásna, čistá, povznášajúca a zasluhujúca si všetku úctu a rešpekt.

Tento román nie je o ľuďoch, ktorí sa dožadujú kadejakých práv, ide im len o to, aby mohli žiť jeden pre druhého. A to sa im napriek všetkému, čo sa im stane, darí.

No a na záver - ak niečo v románe účelovo „propagujem“ (neznášam to slovo, je to ako keby som reklamovala prací prášok), sú to dve veci, ale homosexualita ako taká to teda nie je. Možno ich je aj viacej, ale na to musí prísť čitateľ sám. Aj tak som už prezradila dosť.