O napísanom, vytlačenom, prečítanom a o tých, ktorí za tým boli
Informačná analýza beletrie - Margita Figuli, Tri gaštanové kone
14.03.2014 18:43Aha čo som objavila v notebooku!
Univerzita Komenského, Bratislava.
Filozofická fakulta
Katedra knižničnej a informačnej vedy
Informačná analýza umeleckého dokumentu
Informačná analýza beletrie –
novela Tri gaštanové kone/Margita Figuli
(seminárna práca)
Karla Wachsmann, 3. ročník, externé štúdium
Informačná analýza umeleckých diel
PhDr. Zora Jurčacková, PhD.
12. december 2008
OBSAH
0 Úvod
1. Problematika obsahovej analýzy beletrie ................................................................................
2. Beletria v Medzinárodnom desatinnom triedení a Triedení
Kongresovej knižnice ..............................................................................................................
3. Systém BookHouse a klasifikácia AMP .................................................................................
4. Interná analýza novely Tri gaštanové kone ............................................................................
4. 1 Popis artefaktu .....................................................................................................................
4.2 Bibliografický popis .............................................................................................................
4.3 Dejová osnova novely.........................................................
4.4 Obsahová analýza novely Tri gaštanové kone v AMP.........................................................
5. Externá analýza novely Tri gaštanové kone ..........................................................................
5.1 Charakteristika štýlu a obdobia
6. Záver - Charakteristika nástrojov na reprezentáciu obsahu beletrie
7. Zoznam bibliografických odkazov ...........................................................................................
Úvod
V tejto seminárnej práci sa venujem problematike analýzy obsahu umeleckého dokumentu, konkrétne analýze obsahu beletrie. Beletria má svoje zvláštnosti, ktoré sťažujú popis jej obsahu v rámci nejakého systému organizácie poznania. Ide o viaceré faktory, ktoré pri analýze spôsobujú problémy. Sú to tieto faktory:
- subjektívnosť témy
- nejasnosť a nepresnosť údajov
- nereálnosť, imaginatívnosť, neurčitosť
- symbolická reprezentácia obsahu
- nepresná terminológia často i u umeleckej kritiky“ (Jurčacková, 1996).
Pod pojmom beletria si môžeme predstaviť krásnu literatúru, umeleckú literatúru, prózu – poviedky, novely, romány, ale i detskú literatúru ako napr. rozprávky, a poéziu – lyrickú i epickú. Podstatou beletrie je subjektívnosť – autor sám si vyberá tému, spôsob spracovania, postavy, dej, prostredie, vyjadrovacie prostriedky. Toto všetko môže rôzne – subjektívne - pôsobiť na každého čitateľa. A práve subjektívnosť témy a symbolická reprezentácia obsahu spôsobujú pri analýze najviac problémov.
V práci sa venujem analýze obsahu novely Tri gaštanové kone od Margity Figuli. Novelu možno považovať za prechod medzi dlhšou poviedkou a kratším románom. Jej presná definícia znie: „epický žáner stredného rozsahu, ktorý tvorí medzistupeň medzi malou a veľkou epikou. Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie.“
Umelecká literatúra, čiže beletria má svoje miesto aj v Medzinárodnom desatinnom triedení a v Triedení kongresovej knižnice.
1. Problematika obsahovej analýzy beletrie
V úvode som spomenula základné problémy obsahovej analýzy umeleckého dokumentu podľa Jurčackovej. Ešte stále nie sú vyriešené problémy v rámci informačných jazykov pre tieto dokumenty, no možnosť riešenia sa sústreďuje do:
- „aplikácie fazetovej analýzy na vystihnutie obsahu
- využitie teórie neostrých množín (fuzzy set)
- zavedenie „neurčitosti“ do tradičných klasifikačných systémov, ako je napríklad MDT, DDT.
Fazetový prístup k analýze beletrie je založený najmä na uplatnení takých kategórií ako je: charakter, udalosť, čas, priestor, forma, štýl a pod.“ (Jurčacková, 1996).
Už koncom 19. storočia vznikali prvé pokusy o umeleckú analýzu beletrie. „Prvá klasifikačná schéma pre beletriu bola navrhnutá v roku 1898. Takéto klasifikačné systémy boli zvyčajne postavené na subjektívnych predstavách dizajnéra čo je to fiktívna literatúra a jej hodnota pre vzdelanie a kultúru. Typickým príkladom .... je od C. A. Burgessa (1936). Tento systém je vlastne hierarchickou desatinnou klasifikáciou. Nie je celkom zrejmé ako Burgess definoval svoje triedy, ale zrejme podľa kombinácie žánru a literárneho štýlu“ (Pejtersen, 1989).
Za podtriedy romantickej literatúry možno uviesť príklady ako „Love stories and erotic romances (milostné príbehy a erotické romance), Cinderella formula (na báze Popolušky) alebo Triangle and polygonal formula (Milostné trojuholníky). Táto klasifikácia beletrie bola vhodná z morálneho hľadiska; čitateľ vedel presnejšie, či je to to, čo potrebuje, alebo je to kniha, ktorej sa má napr. z náboženského hľadiska vyhýbať. Niektoré boli označené hviezdičkou (*).
Ďalej sa beletria klasifikovala aj podľa témy a autorovho zámeru ovplyvniť čitateľa spoločenskými hodnotami.
2. Beletria v Medzinárodnom desatinnom triedení a Triedení Kongresovej knižnice
Romány, poviedky a novely tvoria najväčšiu časť beletrie vôbec. Ich triedenie je veľmi rôznorodé, čo akceptuje MDT v nasledovnom triedení.
Beletria má v MDT notáciu 82-3 so slovným vyjadrením Beletria. Próza.
Túto triedu možno členiť nasledovne:
Notácia 82-31 so slovným vyjadrením Romány sa člení nasledovne:
Notácia MDT: 82-311.1
Slovné vyjadrenie: Psychologické romány.
Notácia MDT: 82-311.2
Slovné vyjadrenie: Zobrazenie každodenného života. Realistické romány
Notácia MDT: 82-311.3
Slovné vyjadrenie: Dobrodružné romány
Notácia MDT: 82-311.4
Slovné vyjadrenie: Sociálne romány. Pikareskné romány.
Notácia MDT: 82-311.5
Slovné vyjadrenie: Ľahkovážne, humorné romány
Notácia MDT: 82-311.6
Slovné vyjadrenie: Historické romány. Politické romány. Vojenské romány
Notácia MDT: 82-311.7
Slovné vyjadrenie: Tendenční, didaktické, propagandistické romány
Notácia MDT: 82-311.8
Slovné vyjadrenie: Cestopisné romány. Exotické romány
Notácia MDT: 82-311.9
Slovné vyjadrenie: Vedecko-fantastické romány. Science fiction
Notácia MDT: 82-312.1
Slovné vyjadrenie: Filozofické romány
Notácia MDT: 82-312.2
Slovné vyjadrenie: Náboženské romány. Romány s mystickou a morálnou tematikou
Notácia MDT: 82-312.3
Slovné vyjadrenie: Dedinské romány. Príbehy z dedinského života
Notácia MDT: 82-312.4
Slovné vyjadrenie: Kriminálne romány. Detektívne romány. Napínavé, dobrodružné romány. Thrillery
Notácia MDT: 82-312.5
Slovní vyjadrenie: Ľudové romány, senzační romány. Krváky. Brakové romány
Notácia MDT: 82-312.6
Slovné vyjadrenie: Autobiografické romány. Biografické (životopisné) romány. Beletrizované biografie
Notácia MDT: 82-312.7
Slovné vyjadrenie: Romány vo forme listov. Romány vo forme dialógu
Notácia MDT: 82-312.8
Slovné vyjadrenie: Symbolistické, kabalistické romány
Notácia MDT: 82-312.9
Slovné vyjadrenie: Fantastické romány
Notácia MDT: 82-313.1
Slovné vyjadrenie: Satirické romány
Notácia MDT: 82-313.2
Slovné vyjadrenie: Utopické romány
Tri gaštanové kone ako novelu možno zaradiť do notácie MDT 82-32 so slovným vyjadrením Poviedky. Novely.
V Triedení kongresovej knižnice nachádzame beletriu (fiction, fiktívnu literatúru) spolu s literatúrou pre mládež v triede Class P – Language and Literatre (Jazyk a literatúra), s podtriedami PZ: Fiction and juvenile belles lettres.
Slovenský jazyk je zahrnutý v podtriede PG – Slavic, Baltic and Albanian languages (Slovanské, Baltické a Albánske jazyky). Slovenský jazyk a literatúra sa nachádzajú v podtriede PG 5201-5546 Slovak. Kongresová knižnica ponúka na svojich stránkach bibliografie slovenskej beletrie.
3. Systém Book House a klasifikácia AMP
Dlhoročné snahy o vyriešenie tematického prístupu k umeleckej literatúre vyústili do tvorby systému Book House. Ide o „dánsky systém vyvinutý pre informačný prístup v beletrii. Obsahuje okolo 3000 referencií ku knihám pre deti a dospelých. Knihy boli analyzované podľa preferencií čitateľov a systém je postavený, resp. je výsledkom výskumného a rozvojového úsilia... The Book House systém bol v mnohých ohľadoch inovatívnym systémom, postaveným eklekticky na mnohých myšlienkach. Používal najmodernejšiu počítačovú technológiu vtedajších dní, čo znamená farebné pozadia a ikony pre styk s interfejsom. Používal fazetovú analýzu indexovanej beletrie... Pejtersenová zanechala veľa tradičných vlastností klasifikačných systémov: triediace znaky, hierarchiu....“ (Hjorland, 2006).
Čitateľ mal a má možnosť prostredníctvom počítača a používateľského rozhrania dostať sa k báze dát a k želanej literatúre. Tento systém je založený na maximálnej ústretovosti voči používateľovi; ten má možnosť prirodzenou cestou nájsť potrebnú literatúru, teda beletriu podľa jeho nálady, predstáv a želania.
Beletria v takomto systéme musela byť zaindexovaná prostredníctvom nejakého klasifikačného systému, a tým je v tomto prípade AMP – Analysis and Mediation of Publications, „založený na štyroch hlavných oblastiach:
1. Tematika (Subject-Matter)
a) činnosť a priebeh udalostí
b) psychologická charakteristika
c) spoločenské vzťahy
2. Rámec (Frame)
a) čas: minulý, súčasný, budúci
b) miesto: geografické, spoločenské prostredie, profesie
3. Autorov zámer (Author`s intention)
a) citové zážitky
b) poznávanie a informácie
4. Prístupnosť (Accessibility)
a) čitateľnosť
b) fyzické charakteristiky
c) literárna forma
d) hlavné postavy
e) vek hlavných postáv“ (Jurčacková, 1996).
Pejtersenová opisuje AMP systém takto: „... má 4 nezávislé hlavné fazetové triedy nazývané dimenzie, oblasti. Každá oblasť charakterizuje beletriu podľa jej vlastných kritérií a je členená do niekoľkých kategórií... Oblasti... sa vzájomne dopĺňajú pretože všetky charakteristiky môžu byť nájdené v rovnakej knihe ale s rozdielnou dominanciou pri klasifikovaní románu, nachádzajú sa súčasne v každej oblasti a kategórií, v ktorej je logické ich hľadať, záleží na váhe aspektov ktorú im prikladá sám autor... Tento multidimenzionálny prístup znamená, že klasifikácia nemôže byť použitá v knižnici pri radení literatúry do políc“ (Pejtersen, 1989). Napríklad psychologická charakteristika sa môže prekrývať s citovými zážitkami.
AMP je klasickým príkladom fazetového prístupu k analýze beletrie
Ide o vyčerpávajúci zoznam prvkov, ktoré sa týkajú beletrie; o čom je dej, prečo sa to deje, v akej spoločnosti – ide o tematiku. Rámec udáva miesto deja a určuje jeho čas. Autorov zámer je vyjadrený prostredníctvom citových zážitkov (prežívanie postáv, následnosť myslenia v konaní, teda psychologická stránka) alebo predáva cez beletriu nejaké poznatky (opis miesta, nejakej činnosti, pri biografických románoch život človeka). Prístupnosť znamená, ako to ktoré literárne dielo vplýva na čitateľa, ako je písané, v akej forme, o kom.
.
4. Interná analýza novely Tri gaštanové kone
V internej analýze novely Tri gaštanové kone sa zaoberám opisom samotnej knihy – artefaktu, popisom jej vzhľadu a vyhotovenia, popisom jej obsahu a následne bibliografickým popisom dokumentu. Interná analýza (alebo popis objektu) predstavuje siedmu Veltmanovu úroveň v súvislosti s perspektívou organizácie poznania v multimediálnych systémoch (Jurčacková, 1996).
4.1 Popis artefaktu
Samotná kniha má rozmery 12.5 x 20.5 cm. Má 148 strán, predsádku vpredu i vzadu. Oproti titulnému listu sa nachádza celostránková ilustrácia frontispice od Vincenta Hložníka. Text samotnej novely sa nachádza na stranách 7 až 132. Na stranách 133-143 je doslov od Michala Chorvátha. Na strane 146 je životopis Margity Figuli a na strane 148 údaje o názve a zodpovednosti a vydavateľské údaje.
Text novely je členený na menšie kapitoly bez číslovania, celkove ich je 31. Celý prvý riadok každej kapitoly je písaný veľkým tlačeným písmom. Kapitoly sú oddelené tenkou celou čiarou. V knihe sa nachádza okrem frontispicu 15 čiernobielych ilustrácií Vincenta Hložníka, ktoré znázorňujú priebeh deja.
Kniha má pevnú väzbu s plátenným poťahom. Súčasťou väzby je aj šnúrová záložka. Vrch je biely so zeleným rovnoramenným trojuholníkom, ktorý vypĺňa prednú stranu knihy zľava doprava.
Keďže knižka vyšla v roku 1967, nemá ISBN označenie.
4.2 Bibliografický popis
Figuli, Margita
Tri gaštanové kone / Margita Figuli. – Vydanie v smene prvé. – Bratislava : Smena
Vydavateľstvo SÚV ČSM, 1967 (Trnava : Polygrafické závody, n. p.). – 148 s. : čb ilustrácie ; 20,5 cm. – (Edícia Máj knižnice československej mládeže zväzok 92). – Obsahuje doslov. -
4.3 Obsahová analýza novely Tri gaštanové kone podľa AMP
Dimenzia – Oblasť
1. Tematika
a) Činnosť a priebeh udalostí Cesta muža za nevestou
Prekonávanie životných prekážok
Utrpenie v manželstve
Túžba po majetku
b) Psychologická charakteristika Nemorálnosť, týranie zvierat
Láska k prírode a zvieratám
Túžba po rodinnom živote
c) Spoločenské vzťahy človek – samotár
Brutálny manžel
Nešťastne vydatá žena
Chamtivá matka
2. Rámec
a) čas začiatok 20. storočia
b) miesto Dolná Orava – Vyšný Kubín, Leštiny
Kysuce
Hora, les, dedina
3. Autorov zámer
a) citové zážitky láska k prírode, k zvieratám
zmysel pre spravodlivosť a čestnosť
etický kódex veriaceho človeka
viera vo víťazstvo dobra nad zlom
b) poznávanie a informácie oravská a kysucká príroda
spôsob života dedinského človeka
práca kupca dreva
pašovanie koní
4. Prístupnosť
a) čitateľnosť ľahké až stredne ťažké
výrazné citové zafarbenie
b) fyzické charakteristiky pre mládež a dospelých
c) literárna forma lyrizovaná próza
naturalistická novela
kratšia novela
členenie na kratšie kapitoly
d) hlavné postavy spravodlivý muž Peter
mladá žena Magdaléna
krutý Jano Zápotočný
Magdalénina matka Maliarička
Magdalénin otec Maliarik
Katolícky kňaz
e) vek hlavných postáv
4.4 Dejová osnova novely
Peter prichádza z rodných Kysúc do Oravy pre svoju nevestu – dievča Magdalénu. Ide na požičanom gaštanovom koni. V noci stretá dvoch pašerákov koní – priateľa a Madgaléninho bratranca Jožka Greguša a bohatého gazdu Jana Zápotočného. Od Jožka sa dozvedá, že Zápotočný sa chystá vziať si za ženu Magdalénu. Peter tomu neverí a spolieha sa na ňu, že sa rozhodne v jeho prospech. V mysli sa neustále vracia do detstva, keď sa spolu ako nevinné deti hrávali. Peter sa s Magdalénou stretá; tá mu sľúbi, že bude na neho verne čakať a odíde s ním, až on niekde postaví dom a príde na troch gaštanových koňoch po ňu. Šťastný Peter sa vracia do Kysúc, aby na mieste kde kedysi stál dom jeho rodičov postavil vlastný. Po dvoch rokoch sa vracia na Oravu odviesť Magdalénu ako svoju ženu. Dozvedá sa krutú pravdu, že Zápotočný v tú noc, čo si dali sľub a on ho vypočul, znásilnil Magdalénu, ktorá si ho musela vziať. Neskôr potratila pri splašených koňoch, ktoré Jano týral. Peter sa stretá s Magdalénou, no tá je rozhodnutá v manželstve trpieť. Pri koňoch sa znova zraní. Jej matka zo všetkých nešťastí obviňuje Petra. Napokon Magdaléna vyzdravie a sám Jano zahynie pod kopytami týraného koňa. Nakoniec s Magdalénou odchádza do jeho rodných Kysúc.
Novela je typickým príkladom lyrizovanej prózy, naturizmu. Stanislav Šmatlák (2001) v Dejinách slovenskej literatúry rozoberá hlavné znaky tejto novely:
- biblický motív cesty za vytúženou nevestou – ako cesta Izáka za Rebekou
- biblicky sankciovaná etická hodnotovosť – Peter sa vo všetkom riadi etickým kódexom veriaceho kresťana
- epická rozprávka pre dospelých s prvkami legendárnosť
- protiklad voči tradičnej realistickej dedinskej poviedke ako je to napr. u Kukučína.
Celá novela je akoby biblickým príbehom, bolestným putovaním tŕnistou cestou za skutočnou láskou. Hlavný hrdina Peter verí vo víťazstvo spravodlivosti. Na svojej strane má celú prírodu, ktorú reprezentujú gaštanové kone a lesy, ktorými prechádza. Celý príbeh vyznieva ako rozprávaka pre dospelých, resp. legenda s množstvom tajomných prvkov.
Hoci je to príbeh z bežného života, zobrazenie jeho prostredia a priebehu nemá veľa spoločného s novelami realizmu.
5. Externá analýza – charakteristika štýlu a obdobia
Novela Tri gaštanové kone od Margity Figuli je typickým dielom naturizmu – lyrizovanej prózy. Naturizmus možno zaradiť do Modernej slovenskej literatúry (Šmatlák, 2001). Prvým predstaviteľom naturizmu bol Ľudo Ondrejov. „Predstavuje rané šátium vo vývine prózy naturizmu, D. Chrobák a M. Figuli jej stred, F. Švantner vyústenie“ (Bagin – Kováč, 1986).
Naturizmus dostal pomenovanie podľa lat. natura, príroda, ktorú možno považovať za základ dejovej osnovy diel naturizmu. Pre množstvo básnickým prvkov v póze dostáva aj pomenovanie lyrizovaná próza.
Pre diela naturizmu je charakteristické:
- fantastika, legendárnosť, prekrývanie skutočného deja s nadprirodzeným, u niekoho menej (Ondrejov), u iných viac (Figuli, najmä Švantner)
- bol dobra so zlom, víťazstvo dobra nad zlom
- dlhá tŕnistá cesta kým dobro zvíťazí
- príroda predstavuje dobro, mesto a mestskí ľudia zlo
- tajomný, symbolický, až biblický príbeh
- fantastický svet, ktorý sa prekrýva s tým reálnym
- diela naturizmu sú vlastne básne písané prózou.
Najmä Chrobák „cítil potrebu prekonať tradičný popisný realizmus. Z týchto príčin intenzívne spoznával európsku prózu postrealistického obdobia v jej expresionistickom, regionalistickom i lyrickom variante“ (Bagin – Kováč, 1986).
Zoznam bibliografických odkazov
BAGIN, Albín – KASÁČ, Zdenko. 1984. Dejiny slovenskej literatúry, Novšia slovenská
Literatúra (1918-1945). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. 255 s.
BIRGER Hjorland. 2006. Book House System. [online]. [Citované 25. november 2008].
In: Danmarks Biblioteksskole home page. Dostupné na:
<https://www.db.dk/bh/lifeboat_ko/SPECIFIC%20SYSTEMS/book_house_system.htm>
JURČACKOVÁ Zora. 1996. Organizácia poznania v dokumentovej komunikácii. Bratislava:
STK CVTI SR, 1996. ISBN 80-85165-61-9.
PEJTERSEN Annelise Mark. 1989. The Book House: Modelling users` needs and search strategies as a basis for system design. Riso National laboratory. [online]. [Citované 24.
November 2008]. Dostupné na:
<https://www.db.dk/bh/Lifeboat_KO/SPECIFIC%20SYSTEMS/Pejtersen_1989_one%20
of%20four.pdf>
ŠMATLÁK, Stanislav. 1999. Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava: Literárne
informačné centrum, 2001. 560 s. ISBN 80-88878-68-3
—————
