O napísanom, vytlačenom, prečítanom a o tých, ktorí za tým boli


Joël Dicker - Pravda o afére Harryho Queberta

01.11.2014 14:14

Keď som ju vybrala z balíka, troška som sa naľakala. To mi bude trvať celú večnosť, než to prečítam! No a stalo sa to tak rýchlo, že ani neviem ako. Pre jej zaujímavosť som ju vzhľadom k jej hrúbke prečítala v rekordnom čase. Zamestnávala ma počas vážnych zdravotných problémov, za čo jej patrí veľká vďaka, pretože ma dokázala od nich odpútať a na určitý čas ma zbaviť trápenia.

Celý príbeh románu sa točí okolo zvláštnej, zakázanej lásky dospelého spisovateľa Harryho Queberta a mladučkej, pätnásťročnej Noly Kellerganovej. Harry vyznáva, že:

Chodím do Clarka, len aby som ju mohol vidieť. Chodím tam, len aby som mohol byť s ňou. Je všetkým, o čom som celý život sníval. Som jej plný. Som ňou posadnutý. Nesmiem. Nemal by som. Nemal by som tam chodiť, nemal by som ani zostávať v tomto nešťastnom meste. Mal by som odísť, utiecť a už nikdy sa nevrátiť. Nemám právo milovať ju, je to zakázané. Som šialený?

Mladý spisovateľ Marcus Goldman sa snaží v roku 2008 vypátrať, čo sa vlastne stalo v roku 1975. Jeho profesor a priateľ Harry Quebert sa ocitne vo väzení, pretože na jeho pozemku záhradníci vykopú Noline telo. Má pri sebe výtlačok románu, ktorý Harryho preslávil a tak vina padá na neho. Marcus je však presvedčený o jeho nevine.

Vyšetrovanie naberá spád na každej strane, podozrivých časom pribúda i ubúda, možných verzií je niekoľko, všetkých tlačí čas (najviac Marcusa, ktorý musí napísať ďalšiu knihu a popri tom trpí syndrómom bielej stránky), a daktorých aj svedomie. Zo všetkých síl sa snaží očistiť Harryho meno; navštevuje ho vo väzení, spomína na svoje študentské časy, keď spolu trávili veľa času, keď mu dával Harry cenné rady a keď si boli najlepšími priateľmi.

Nola – najväčšia záhada celého príbehu, bola ešte tajomnejšia než sa zdalo na začiatku knihy a bola ochotná pre Harryho urobiť všetko.

„Harry, miláčik, presne toto chcem robiť celý život. Starať sa o vás, byť tu pre vás, pomáhať vám pri práci, založiť si s vami rodinu! Len si predstavte, akí budeme spolu šťastní! Koľko detí chcete, Harry?“

Rozruch spraví za svojho života, ešte väčší keď v roku 1975 záhadne za hrozných okolností zmizne, no najväčší, keď ju po toľkých rokoch vykopú. Bola z veľmi zvláštnej rodiny, kde sa diali čudné veci, kde ju matka týrala a otec-farár sa zatváral do garáže, aby to nepočul. Alebo... ako to vlastne bolo? Prečítajte si.

Dej skáče kapitolkami z roku 2008 do roku 1975 a späť, no vôbec to nepôsobí rušivo. Naopak – zvyšuje to našu zvedavosť, ako to vlastne všetko bolo. Tento detektívny príbeh ponúka pestrú paletu postáv, ktoré vidíme priamo pred očami. Každá má svoje tajomstvá, ktoré sa postupne odhaľujú a záver je taký, aký som vôbec nečakala. Na postavu nešťastníka Luthera Caleba, ktorý miloval Nolu tak čisto ako sa len dalo, len tak ľahko nezabudnete. Je stelesnením všetkých krívd sveta, pretože kvôli nim nemôže mať tú, ktorú by chcel. Muž s neskutočným talentom a veľkým srdcom, ktorý doplatil na ľudskú zlobu.

A napokon vyjde najavo, kto skutočne ten slávny román Korene zla napísal a kto mal byť skutočne slávny a ospevovaný.

Zaujímavým prvkom románu je, že jednotlivé kapitoly začínajú radami spisovateľa Harryho svojmu študentovi Marcusovi:

  • Keď prídete na koniec knihy, Marcus, doprajte čitateľovi v poslednej chvíli nejaký zvrat.
  • Prečo?
  • Prečo? Lebo čitateľ vás musí sledovať až do konca so zatajeným dychom. Je to, ako keď hráte karty, musíte si ušetriť nejaké esá na koniec.

Autor tejto knihy, Joël Dicker, si na koniec tohto príbehu nechal skutočne riadne esá, no nešetril nimi od prvej stránky. Pre všetkých, ktorí milujú kombináciu spisovateľ-detektív.

Na záver krásne slová pre hociktorého spisovateľa, ktorý to myslí s písaním vážne:

„Nová kniha, Marcus, to je nový, začínajúci život. Je v tom aj kus altruizmu: všetkým, ktorí chcú objavovať, dávate časť zo seba. Niektorí vás budú zbožňovať, iní vás budú zatracovať. Niektorí z vás urobia hviezdu, iní vami budú pohŕdať. Niektorí budú závistliví, iní neprajní. Pre nich však nepíšete, Marcus. Píšete pre tých, ktorí v každodennom živote strávia príjemné chvíle vďaka Marcusovi Goldmanovi. Poviete, že to nie je nič veľkolepé, ale nie je to ani málo. Niektorí spisovatelia chcú zmeniť tvár sveta. Ale kto naozaj dokáže naozaj zmeniť tvár sveta?“

 

Uvedomila som sa, že mi Joël Dicker cez fiktívneho Harryho Queberta radí. Ďakujem.

 

Slovenský preklad Beata Panáková, 2014, vydal Slovart 2014.

—————

Späť