Keby som raz mala besedu o...

...mojej vlastnej tvorbe, asi by padli na začiatku tri otázky, ktoré mi kladú ľudia, ktorí sa dozvedia, že píšem. Prečo vôbec píšeš? Prečo píšeš pod takým menom? Prečo bol tvoj prvý román o tom, o čom bol?

Nebudem tu na ne odpovedať, aj tak viete, čo a ako a hlavne prečo.

Ja vlastne stále píšem dookola o jednom a tom istom, nikdy som nepísala o ničom inom a myslím, že kým budem písať, o ničom inom ani nezačnem. Len postavy sú iné, príbeh je iný, čas a miesto je iné, ale stále je to o tom istom. Je to o tom najkrajšom, čo pre mňa môže byť. Píšem o tom, čo ma fascinuje najviac na svete, o tom, čo je pre mňa zmyslom života a existencie ako takej, o tom, čo ma rovnako ako môjho hrdinu Paula Castera, vytiahne každé ráno z teplej postele do ľadového sveta.

Je to o schopnosti milovať.

Pre mňa totiž neexistuje nič krajšie, nič povznášajúcejšie a nič úžasnejšie. U mňa predčí tajomstvo celého vesmíru, počty hviezd i galaxií, stavbu tej najmenšej bunky, skrátka pre mňa celú živú i neživú prírodu. Nie, teraz tu nemyslím na konkrétnu lásku - partnerskú, rodičovskú či priateľskú. Myslím celkove lásku ako takú, schopnosť milovať čisto a nezištne, lebo len keď je to

n e z i š t n o s ť, ide o lásku.

Takto miluje Paul Jamesa a takto miluje James Paula v Opovážlivosti Nie je za tým nič iné. Preto sa James mení, lebo Paul mu dá na sebe samom príklad. Preto Paul prestane so svojou teóriu, že pre neho napokon niet lásky a chopí sa príležitosti milovať.

Takto miluje Berenika Jakuba a takto miluje Jakub Bereniku vo Vlasoch Bereniky; Berenika zomiera, ale pre Jakubovu lásku vstáva z mŕtvych. Bola stvorená len a len pre neho, z ničoho, a preto len a len pre neho ožije.

Takto miluje Karol Elišku a takto miluje Eliška Karola v Rýchlom spáde; Eliška zomiera a Karol nemôže žiť ďalej. Eliška si uvedomí celú tú nádheru okolo lásky ešte skorej, ako sa jej koniec priblíži na dosah. Karol už dávno vie, aj vďaka chorobe, že niet ničoho dôležitejšieho, že na ničom viacej nezáleží, ako práve na schopnosti milovať. Dvadsaťpäť rokov tu nehrá žiadnu úlohu.

Takto miluje Robert nevlastnú matku Carlu a ona jeho v novele S tebou svet bolí menej. Ich najbližších pripravil zhodou okolností o život ten istý človek a stretnutie na mieste ich posledného odpočinku spája ich osudy do jedného celku.

Dievča z Rozlúčky miluje borovice a chce sa s nimi rozlúčiť. Lúči sa s nimi a hoci zomiera, predsa ju teší, že tie stromy vidí. A vďaka láske ani nevie, že vlastne zomiera. Hrozná a krásna smrť zároveň.

Nejde o nič iné, iba zdieľať tajomstvo bytia s iným človekom, s inými ľuďmi. Toto je moje posolstvo a nič iné. Nebudem, pretože NEVIEM písať o niečom inom. Pretože na ničom inom mi tak skutočne hlboko nezáleží.

Ja si ani neviem predstaviť, že by som mala písať o niečom inom, hoci... Čo všetko mi berie dych! Fenomén knihy, hudby, moji bratia a sestry zo živočíšnej ríše, aj tie spomenuté hviezdy.

Ale čo je úžasnejšie ako milovať? Myslím až tak, že trebárs aj zomrieť pre toho druhého. No predovšetkým pre toho druhého žiť so schopnosťou zomrieť za neho.