Kniha, všetko dobré Ti prajem k tvojmu sviatku

Tak teda, máme svetový deň knihy a vydavateľských práv. V predvečer tohto dňa chcem niečo seriózne o knihe ako takej napísať aj ja. Uvidíme, či sa mi to podarí.

Najradšej ju ako darček dostávam, najradšej ju ako darček dávam, najmilším obchodom mi je kníhkupectvo, najviac času som ako adolescent trávila v knižnici, na internete som väčšinu času na stránkach kníhkupectiev a antikvariátov, či čítam recenzie kníh a životopisy ich autorov, v Krajnom, v Kálnici aj v Novom Meste nad Váhom -  všade mám hromadu kníh, vyštudovala som knihovníctvo, napísala a vydala román, moju súkromnú zbierku s niekoľkými stovkami kníh ponúkam voľne k dispozícii. Aj momentálne som v „radostnom“ očakávaní nových prírastkov: objednávka na Gorile, v Čiernom na bielom som si dneska vytipovala pár kúskov, no a zajtra sa ide do Bratislavy na burzu kníh. Možno by aj stačilo.

Hovorí sa, že lásky a chleba nie je nikdy dosť, nikdy sa ich neobješ. Ja hovorím, že kníh nie je nikdy dosť. Erazmus Rotterdamský vraj povedal, že ak by mal len toľko peňazí, že by si mal kúpiť večeru alebo knihu, no čo už, bude zaspávať hladný....

V každom období môjho života mi robila kniha spoločníčku, či už to boli pekné chvíle, ktoré tú chvíľu spravili ešte krajšou, alebo to boli nepekné chvíle, a vďaka knihe aspoň trošku krajšie. Za všetky spomeniem Čachtickú pani a nádherné obdobie v januári 2002, kedy som sa tešila na čítanie tejto úžasnej knihy, potom som ju čítala ešte raz na péenke v lete 2008 a vtedy ma tešila v hrozných chvíľach.

Mám s ňou množstvo asociácií, veľa životných situácií mám spojených s tou ktorou knihou. Leto 2003, to by bolo na samostatný článok. Za dva mesiace som stihla prečítať trinásť románov, väčšinou som čítala v domčeku po prababičke, v izbe, kde bolo v horúčavách príjemne chladno a kde som s ňou v minulosti strávila veľa času. V hlave sa mi rojí množstvo ďalších spomienok: som tretiačka na základnej a som chorá, ležím v obývačke na gauči a čítam Ja, kocúr Stanislav. Ležím na svojej posteli a odbieham od knižky Z rozprávky do rozprávky k oknu, aby som videla, či náš známy nečaká na autobus do Podolia. Podvečer v Krajnom, kde si čítam ako osem ročná Macka Timka a potom idem k prababičke na dvor.... Viaceré letné prázdniny na prvom stupni základnej školy mi robila spoločnosť kniha Svet živočíšnej ríše. To som potom na základke sekala machra vedomosťami....

Letné prázdniny po ukončení základnej školy trávené s hrami V+ W... Krásne jarné prázdniny 2002 a Ingoličova Gymnazistka. 

Potom prišli autori, ktorých knihy som čítala do radu: Jožo Nižnánsky, Archibald Joseph Cronin, Ján Bodenek, Selma Lagerlöfová.

Žiadne iné som nečítala toľkokrát, ako Černochovej knihy Tajomný kočiš, Krajina návratov a Hviezdny prach... K tej poslednej mám úžasné asociácie vďaka ironickým poznámkam môjho otca, písal sa august 2001 a my sme maľovali byt.

Je to taká divná zmeska bez ladu a skladu, ale je to tak...

S knihou je život taký zaujímavý. Kniha je zázrak, ktorý možno chytiť do ruky a pritom skrýva toľko, že by to zaplnilo vesmír – aspoň ten vnútorný vesmír človeka. Kniha je množstvo olovených znakov vytlačených na rastlinnej vláknine, zošitá ručne či na stroji, opatrená obalom, pripravená otvoriť gramotným dvere do iného sveta. Čo titul, to iný svet.

No ale, dosť bolo patetických rečí.

Strávte sobotu 23. apríla s nejakou dobrou knihou. Určite neoľutujete. Je to predsa tá najúžasnejšia vec, akú ľudstvo vymyslelo.