O napísanom, vytlačenom, prečítanom a o tých, ktorí za tým boli


Krajné v spomienkach

07.04.2014 18:18

Moje milované Krajné je neustále prítomné nielen v mojej mysli, ale aj spomienkach, v plánoch. Krajné je môj najmilovanejší kúštik tejto planéty. Skrátka - Krajné je miesto, bez ktorého by som si svoj život nevedela a nechcela predstaviť. Rada som počúvala svoju prababičku Aničku (1912-1999), ktorá spomínala na Krajné počas prvej republiky či vojny a rada počúvam svoju starú mamu, ktorá tak isto spomína, čo sa počas jej života v Krajnom prihodilo. Obzvlášť rada počúvam čo sa dakedy stalo "U Mozolákóv" a ve "Vápenkách."

A preto ma hrozne potešilo, keď v roku 2010 uzrela svetlo sveta knižka Krajné v spomienkach (zborník zostavený z výstupov terénnych etnografických výskumov tradičnej ľudovej kultúry obce Krajné a priľahlých kopaníc). V januári 2011 som si ju zaobstarala a zhltla!

Ilustrácií sa chopil akademický maliar Štefan Pavelka, ktorý len nedávno zomrel. Sú tu jeho akvarely, skice, kresby ceruzkou. Knižka ponúka aj množstvo dobových čiernobielych fotografií zo života obce.

V knižke sa rozoberá čo len možno všetko rozobrať: staviteľstvo v Krajnom a na kopaniciach, spôsob obživy, poľnohospodárstvo, remeslá, strava, odev, rodinné obyčaje, kalendárne obyčaje, veselé príbehy, ktoré zažili samotní Krajnanci. 

Mojou naj kapitolkou je Zima; "drápački," pradenie, adventné obdobie - Lucia, Mikuláš, vianočné sviatky, vianočné jedlá, najmä ako sa odlišovali jednotlivé chody podľa jednotlivých krajnanských kopaníc. Napríklad v Krajnom to bola kapustnica so slivkami, hríbami a klobásou, U Ferancov to bola už slivkovo-hríbová omáčka, na Luskovici to bola repová polievka, na Hodovci zaprážaná hríbová polievka s ryžou. 

"Z každého jedla po kúštičku odkladali na samostaný tanier alebo misku. Preukazovali tým úctu svojim zosnulým príbuzným a tiež si "udobrovali" Smrtku, aby pre nich tak skoro neprišla..."

Pekne to zhrnula pani Medveďová z Mitalovca, že

Ej, šak to len kedisik ináč bívalo. Ludje sa tak vác radovali, aj ket mali taškí život. I tí svátki si vedeli tak ináč uctit, nije jako dnes...

Zaujímavý a jednoduchý recept je na štedrovečerný nápoj s názvom Trampapula:

Varjevali zme trampapulu. Dalo sa do hrnca varit pálené - slivovica a na to trochu madu, zapálelo sa to a potom sa to prikrilo - zaduselo. A to zme pijávali (pani Boorová zo Zbehov).

Ja dobre viem, že každé mesto a každú dedinu je možné takto pekne ospievať v podobnej knižke. Ale ak je tá knižka o mojom milovanom, najdrahšom a jedinom sladkom Krajnom, tak potom...

—————

Späť