Krásne leto 2003

Pre mňa najkrajšie letné prázdniny, aké som kedy zažila, boli v roku 2003. Celé strávené v Krajnom, celé strávené čítaním a písaním... Počas nich som si kúpila úplne prvú knihu, ktorú pokladám za základ mojej dnes už početnej knižnice.

Začalo so sa to už v júni čítaním dvojdielnej biografie Voltaira od Jeana Orieuxa, ktorá ma naštartovala ako sa patrí. Zároveň som čítala Trikrát v pasci, tri krimi príbehy Jamesa Hedleyho Chasea. V pamäti mi utkvel detektív, ktorý stále pil kmínku a vášnivá scéna na pláži. Už pri čítaní týchto dvoch kníh som sa šialene tešila na dva mesiace voľna, ktoré som nechcela stráviť nijako inak, ako čítaním.

Otváram denník a z neho vyberám cenné informácie, evokujúce krásne spomienky.

Už 28. júna 2003 som si spísala na počítači obsah Ponížených a urazených od Dostojevského a čítala prvú Voltairovu poviedku.

29. júna v nedeľu som začala čítať Dreiserovu Jennie Gerhardt.

1. júla stále čítam Dreisera, ale popritom aj Voltaria – Rozhovory pri obede, čo bola nejaká kapitola s veľkej knihy, venovanej filozofii Osvietencov. Často som tesne pred spaním čítavala aj Holbacha.

Ďalší deň pokračujem Dreiserom, ale popritom čítam Diderota.

5. júla som dočítala Voltairovho Prostáčika, stále čítam Dreiserovu Jennie.

6. júla začínam čítať Matku od Maxima Gorkého.

7. júl popri Matke čítam knihu Osobnosti a diela v realistickom románe, potom som pilno tvorila.

10. júla som Matku dočítala.

11. júla začínam čítať Chudobných ľudí od Dostojevského. Platonicky sa zamilujem do chudobného ruského pisára Makara Devuškina. K slzám ma dojíma scéna s padajúcim, odpáraným gombíkom...

13. júl Slabé srdce od Dostojevského.

15. júl Polzunkov a Mrzká príhoda od Dostojevského. Tieto poviedky sú pre mňa nemastné neslané, ale dá sa.

19. júla začínam čítať (a dodnes sa čudujem, že som to aj dočítala) Zámok od Kafku. Hrozná kniha. Niečo hrozne odporné.

28. júla začínam čítať Čas žitia, čas umierania od E.M. Remarqua

2. augusta popri „Remarkovi“ čítam aj Diderota a D`Alemberta z filozofie Osvietencov.

4. augusta dočítam Remarqua a prečítam Babylonskú princeznú od Voltaira

5. augusta začínam čítať Zolovu Nanu a som sklamaná, že tam veľa tých scén nie je. Napokon som rada, preferujem kultivované milovanie voči posteľovým scénam parížskej šľapky.

13. augusta som dočítala v dome po prababičke (kde som vlastne chodila do chladnej zadnej izby čítať v horúcich letných dňoch) Nanu a napísala som si poznámku: "Umrela suka."

14. augusta začínam čítať Čierny a biely (neviem čo to bolo, tobôž nie od koho).

16. augusta začínam čítať Sestru Carrie od Dreisera

Nastáva slivková brigáda a s ňou spojená makačka. Poznámok o čítanej literatúre je preto zrazu menej, ale v pamäti je veľa spomienok.

22. augusta ma úplne dostal Voltairov článok Theiste. Vtedy sama hlboko veriaci deista som po prečítaní tohto dielka chodila niekoľko centimetrov nad zemou hovoriac si, že Voltaire veril v Boha tak, ako ja.

25. augusta stále čítam Sestru Carrie a som očarená znova Voltairovými myšlienkami o Bohu, ktoré nachádzam v jeho Slovníku.

27. augusta som dočítala Sestru Carrie.

28. augusta som už čítala Jakuba Fatalistu od Denisa Diderota. Príčiny a následky, možné následky nášho konania, možné varinty čo by keby, bolo toho dosť, ale bavilo ma to a bolo to zábavné.

1. septembra som ho dočítala s poznámkou, že ten Denisko bol ale sexuchtivý.

Ach, to boli časy, to bolo sveta žiť. A potom šup ho do maturitného ročníka. Žiaľ, nikoho nezaujímal môj zoznam prečítanej literatúry...