Kytica lúčnych kvetov (Erotická poviedka pre monogamných)

Peter kráčal hore kopcom na začiatku dediny pôvodne z jediného dôvodu - chcel si vyvetrať hlavu. Mal
dovolenku a rozhodol sa, že než príde z práce manželka, dá si menšiu
vychádzku. Na tomto mieste nebol od zimy a vôbec ho nenapadlo, ako krásne
tam môže byť. Lúka, ktorá bola položená na onom kopci, nebola pokosená
a jej nádhera mu takmer vyrazila dych. Boli tu všetky možné lúčne kvety
v plnej paráde, po kvetoch poletovali motýle, včely i krásne veľké
čmeliaky, videl množstvo lúčnych koníkov a iného hmyzu, ktorý tu mal
doslova raj. Na jej okraji rástla čakanka i nevädza, vlčí mak, voňala tam
šalvia a množstvo lúčnych kvetov, ktorým ani nepoznal meno. Hoci bol slnečný letný deň, nebola neznesiteľná páľava. Cítil aj
borovicovú vôňu z neďalekých stromov.

Sadol si pod ružový krík do slabého tieňa a pozeral pred seba. Musí sem prísť niekedy aj
s Jankou. Možno by sa tu dalo pomilovať, spáchať nejakú rýchlovku, ktorú
inak nemali v obľube. Veď kedysi, ešte než si navliekli obrúčky, párkrát
sa pomilovali v lese, ale na lúke nikdy, tam sa totiž nedalo tak skryť.
Vôňa borovíc mu pripomenula chvíľky, keď Jankin chrbát voňal živicou. Pred tým,
ako sa šli milovať, bola opretá o borovicu a na koži mala živicu.
Potom, keď sa na ňom pohupovala otočená chrbtom k nemu, vôňa živice mu
vrážala do roztúžených nozdier. Odvtedy si vždy, ak ucítil živicu, zmyslel na to
krásne milovanie v prírode a nespájal ju v predstavách výlučne
len s vianočným stromčekom. I pri ňom myslel počas sviatkov na ich fyzickú lásku. Ich láska bola živica, čo ich k sebe
navždy prilepila. Privrel oči a čo najviac sa snažil vybaviť si živicové
milovanie. Netrvalo dlho a v jeho nohaviciach sa dostavili následky. V prvom
momente si naň siahol, ale potom dostal ten nápad.

Na jeho Janke je niekoľko krásnych otvorov, ktoré ním rád zaplní.

Vstal, natrhal kyticu lúčnych kvetov, veľkú, bohatú a rýchle s ňou kráčal domov. Kvety potrebujú rýchle vodu, Janka je za hodinu doma a nechce jej dať zvädnutú zelinu. Doma napochytre našiel vázu a utekal do sprchy. Jedným očkom sledoval hodiny. Dal si čisté oblečenie, ešte stihol zarobiť citronádu a potom sa natiahol na gauč
a stále krásnu kyticu lúčnych kvetov prisunul k sebe. O chvíľku vošla do chodby Janka a ako prvé vošla do kúpeľne umyť si ruky.

"Zlatinko, ahoj, si tu?" pýtala sa, keď si utierala ruky. Bolo ticho. Nakukla do obývačky a zbadala svojho manžela ležať natiahnutého na gauči, držiac na bruchu krásnu veľkú kyticu. Hneď sa rozbehla k nemu, kľakla si a bozkala ho na ústa.

"Ahoj Beruška. Pozri, však je krásna a je tvoja. Vezmi si ju."

Janka hneď siahla po kytici, ale.... čo to? Kytica nejako drží. Peter si dal ruky za hlavu, teda nedržal ju a kytica stále držala na bruchu.

Potom sa "ho" dotkla a keď to zbadala, schuti sa zasmiala. Kyticu si priviazal ku "kolíčku" širokou mašľou. Mal ho krásne stoporený, až jej zasvietili oči a len čo mašľu rozviazala,
priložila si ho k lícu a tlačila si ho k tvári. Trošku ľutovala, že nešla rovno do sprchy, vyzeralo by to na krásne milovanie, ale mala náhradný plán. Maznala sa s kolíčkom lícami, perami, nosom, ale keď sa im na moment stretli oči, odovzdane ho vsunula do úst a už sa s ním nemaznala. Rýchle schmatla vankúšik, posadila sa naň a kým rukami a ústami pracovala na manželovi, šúchala si dieročku o vankúš, dúfajúc, že vrchol bude spoločný.
A takmer bol, len pár sekúnd po tom, ako jej Peter naplnil ústočká hladné po láske, hlasne sa rozvzlykala a vrcholila.

Peter pocítil neskutočnú krásu a lásku v jednom, bol to moment, kedy sme skutočne vďační za svoju existenciu. Miloval ju a miloval pozorovať jej tvár pri vrchole. Keď sa
spamätala, Peter si sadol, ona si mu sadla na kolená a objala ho. Vyznal
jej lásku, ona mu vyznanie opätovala. Opäť siahol po kytici. "Pozri, aké kráse kvetinky, kvitnú len pre teba." Kým sa ona tešila z pohľadu na tú farebnú krásu, ktorú jej doniesol z lúk, on si želal, aby sa táto chvíľka nikdy neskončila.