Mario Puzo - Šťastná pútnička

Našťastie Mario Puzo (1920-1999) patril už medzi gramotnú generáciu vo svojej rodine a tak vďaka svojej gramotnosti mohol napísať román The Fortunate Pilgrim (1965), slovenský preklad Šťastná pútnička (Otakar Kořínek, 1976). Prvýkrát som sa pokúsila prečítať ju na prvom stupni asi v tretej triede, no ale vôbec to nešlo (ha-ha-ha). Zvláštny názov knihy i meno autora, i obrázok na obálke (šachová figúrka putujúca po šachovnici, vrhajúca tieň a obrastená nejakým brečtanom, v pozadí silueta newyorských mrakodrapov, práca Jána Meisnera) pútali moju pozornosť. Neskôr som ju niekoľkokrát držala v ruke a vždy vrátila do police.

Až po niekoľkých rokoch som sa konečne v septembri rozhodla, že si ju prečítam.

Dopadlo to presne ako s Gosta Berlingom či Hotelom; človek chodí roky okolo toho, denne pozerá na tie mená a názvy, občas to chytí do paprče, a neprečíta si to! Napriek tomu objednáva knihy na webe, znáša ich z obchodov či antikvariátov, vláči ich z knižnice a doma, doma má hotové zázraky!!! Pod lampou je najväčšia tma.

Asi som sa jednoducho bála, že to bude až príliš o mafiánoch, lebo Krstný otec. A nebolo! Román je o talianskej rodine žijúcej v New Yorku, snažiacej sa zachovať svoje zvyky. Je o žene, ktorá pevnou rukou viedla svoju rodinu a snažila sa, aby mala z detí to, čo z nich chcela mať. Negramotná Lucia Santa sa stará o rodinu typicky taliansky. Každé z jej detí má svoj vlastný život. Prvý muž jej zomrel, druhý zošalel, napokon zomrel.

Smrť jej prvého manžela mení vzťahy, ktoré dovtedy mala so svojimi krajankami, inými mladými Taliankami žijúcimi na jednom sídlisku.

"Pozdravy ochladli, dvere sa zavreli, nádejné krstné zmizli. Kto by udržiaval priateľské styky s mladou vdovou, plnou života? Prídu prosby o pomoc a manželia sú slabí. Život v činžiaku je dôverný a mladá žena bez muža nebezpečná. Peniaze a majetok môže cicať ako pijavica krv. Nie, zlomyseľné neboli, prejavila sa iba prezieravosť chudobných, ktorej sa tak ľahko vysmieva, keď človek nechápe jej príčinu - strach. Iba jedna sa neodvrátila - Zia Louche, stará bezdetná vdova. Prišla na pomoc, stala sa krstnou, keď sa narodil pohrobok Vincenzo a na birmovku kúpila svojmu krstňatu nádherné zlaté hodinky." No tí, ktorí boli takýto sa snažili nájsť jej druhého muža, čo sa podarilo.

Jednotlivé kapitolky približujú zvyky tejto emigrantskej rodiny, čachre nielen v rodinnom kruhu, opisy toho, ako aj jej deti (Larry, Octavia, Gino, Vinnie) pracovali počas hospodárskej krízy, aby sa napokon splnil Lucii Sante americký sen. Napriek tomu, že stratí...

Mario Puzo vraj považoval celý svoj život tento román za svoj najvydarenejší a najmilovanejší. No a aj ja som rada, že sa mi dačo z neho uložilo v šedej mozgovej kôre. A na záver sa priznám, že som si po prečítaní začala kvapkať olivový olej na celozrnný chleba – tak ako to robila rodina Lucie Santy. Literatúra vie byť prínosom aj pre fyzické, nielen duševné zdravie človeka.