Nanon - román George Sandovej

Osem dní môjho života mi začiatkom tohoto roku spríjemnila milá knižka od George Sandovej (1804-1876). Sama knižka je mi taká premilá, ako jej hlavná hrdinka Nanon. Spomína na svoj život a život svojho vyvoleného s jasným cieľom - aby si jej potomstvo mohlo zmyslieť na jej milovaného Émiliena.

Krásny príbeh dvoch (ešte takmer) detí sa začína krátko pred Veľkou Francúzskou Revolúciou. Chudovné dievčatko Nanon zakladá svoje gazdovstvo s jednou ovečkou Rozetou. Stretá Émiliena, z ktorého mal byť mních, nebyť VFR, ktorej priebeh všetko zmení. Émilien je zo šľachitckého rodu, no napriek tomu chce bojovať za republiku. To sa mu darí i nedarí...

Sandová približuje dianie počas VFR lepšie ako akákoľvek učebnica dejepisu či encyklopédia, a tak sa dozvedáme o tom, ako sa niekoľkokrát zvrtli karty a ako pilne pracovali gilotíny.

Na začiatku Nanon začína s ovečkou ako chudobné dievčatko, ktoré je živé len z gaštanov, repy a prosa. So svojimi zvieratkami spáva pod jednou strechou. Pre Émiliena spraví hocičo a všetko. Má obrovského podnikateľského ducha a odhodlanie dotiahnuť veci do konca. A vďaka tomu končí ako...

Takto v skromnosti oslavujú Vianoce, skrytí pred prenasledovaním dakde v odľahlom lese Berry, obklopení ľuďmi, ktorí veria v rôzne víly, čarodejnice a lesných škriatkov:

"Bolo to polnoci na Vianoce; naša bezpečnosť a terajší náš pomerný blhobyt, úplná nevedomosť o tom, čo sa deje vo svete, úfnosť prekonať túto krízu a vrátiť sa do normálneho života vyvolali v nás trocha radosti a rozhodli sme sa, že si spravíme štedrovečernú večeru. Zo žulových úlomkov, ktoré sme tu našli, postavili sme pekný kozub a v ňom sme zapálili vianočné poleno. Pri jasnom svetle, ktoré vrhali po izbe dobre vysušené lúčiky, pristrojili sme stôl a naň som položila veniec tučných škovránkov, kopu najkrajších gaštanov, pečených všakovakým spôsobom a syr od mojich kôz. Ako vianočný stromček Émilien zoťal a osadil na stôl cezmínu, celkom pokrytú červenými bobuľkami, ktoré vyrastajú zo stopky listov. Moje trnkové víno bolo čistučké ako krištáľ a ostré ako ocot. My vrchári také máme radi."

Krásny, čarovný a čistý príbeh spolupatričnosti a spoločného osudu rôznych ľudí počas hrozných čias VFR. "Román Nanon by sme mohli nazvať vidieckou pastorálou, keby sa neodohrával na pozadí Veľkej francúzskej revolúcie. Ba keby sme príbeh zbavili konkrétneho času a miesta, dalo by sa povedať, že je to rozprávka o prostom dievčati, ktoré vyslobodí princa zo zakliatia a privedie ho k činorodému životu, aby boli spolu šťastní. No predovšetkým je to román o veľkej láske, ktorá v duchu Sandovej filozofie je schopná stierať stavovské rozdiely, chválospev na dievča z ľudu, ktoré prirodzenou inteligenciou, pracovitosťou, obetavosťou v prospech blížnych a ľudí jej srdcu drahých dopracuje sa nielen pekného majetku, ale i šťastia po boku milovaného muža." Toľko Dr. Viola Cígerová. Milučké, poučné dielko, ktoré skutočne poteší a poučí.