O napísanom, vytlačenom, prečítanom a o tých, ktorí za tým boli


Noah Gordon - Poslední žid

27.10.2014 18:58

Mal to byť darček pre moju sestru, no ihneď po jej kúpe som v Piešťanoch objavila knihu o Paulovi Simonovi, takže mi chvalabohu zostala. Román Posledný Žid od Noaha Gordona (The Last Jew, 2000, český preklad Jaroslav Höfer, 2001, Knižný klub) je 367-stranové dobrodružstvo mladého židovského muža Jonáša, ktorý ako posledný Žid prežije hromadné prenasledovanie a vraždenie Židov v Španielsku koncom 15. storočia. Nie je posledným Židom preto, že by bol posledný žijúci Žid v tom čase na svete, ale že zostal nažive bez oficiálneho konvertovania.

Keďže musí opustiť kraj, kde ho poznali, prechádza postupne Španielskom i Portugalskom a venuje sa – aby prežil – rôznym prácam. Preto sa daktoré kapitolky volajú podľa toho: Pastýř, Gibraltarský zbrojíř, Mladík s motykou...

No nie je to len také putovanie s rôznymi zážitkami, v ktorých preukazuje obrovskú duchaprítomnosť, statočnosť a inteligenciou, vďaka ktorej sa s ľahkosťou učí novým remeslám a napokon medicíne. Je to zároveň detektívka, pretože chce vedieť, kto zabil jeho brata a ukradol vzácny predmet, umelecké dielo jeho otca Chelkiása Toledana, vyrobené na objednávku Katolíckou cirkvou. Postupne zisťuje, kto a prečo to urobil.

Jonáš sa rozhodne zostať Židom za každú cenu. Nemá však, a ani nesmie mať, pri sebe žiadne židovské predmety a tak si neustále cestou opakuje úryvky modlitieb a každý deň si vraví, aký je deň podľa židovského kalendára. Ako práve vtedy, keď uteká od ženy, ktorá ho pripravila o panictvo, ktorá si všimla, že je obrezaný a po zistení, že klame, ho šla udať:

„Toto se přihodilo dvanáctého dne měsíce švat... Nejsem Tomáš Martín, jsem Jonáš Toledano, syn stříbrotepce Chelkiáše z kmene Levi. Ostatní měsíce, to jsou adar, nisan, ijar, sivan, tamuz, av, elul, tišri, chešvan, kislev a tevet... Stále dookola si opakoval jména měsícu a úryvky hebrejských veršů a modliteb a Moše si zatím opatrně vybíral cestu vzhůru do hnědavých hor.“

Neznepokojuje ho len to, ako sa všade majú k Židom, i k tým, ktorí konvertovali. Znepokojuje ho aj časť jeho vlastného náboženstva, konkrétne dvanáste požehnanie, ktoré volá po vyvraždení odpadlíkov. A kladie si v duchu otázku:

„Znamenalo to snad, kdyby si židé získali moc namísto katolické církve, že by s odvoláním na Boha také zabíjeli nevěřící? Platí snad nezvratně, že neomezená náboženská moc s sebou nese neomezenou krutost?.... Jonáš byl přesvědčen, že jeho předkové, kteří sestavili osmnáct požehnání, byli zbožní muži a velcí učenci. Ale kdyby byli posledními židy ve Španělsku, dvanácté požehnání by nesložili.“

Napokon sa stane lekárom vďaka Nuňovi Fierrovi, tiež lekárovi, ktorý robí tajné pitvy. Je to brat Manuela Fierra, vychýreného výrobcu zbraní, u ktorého Jonáš vyrábal zbrane a chirurgické nástroje. Títo dvaja muži mu boli veľmi blízki.

Napokon vyjde najavo, kto a prečo zabil kedysi jeho brata a Jonáš sa dokonca dočká i židovskej svadby – hoci úplne tajnej. Dokonca zistí, že vlastne nebol posledným Židom... Vzrušujúci dej plný zvratov, nových miest, nových tvárí, zrady, ale aj toho dobrého v človeku.

—————

Späť