Pocta češtine

Skrýva sa v krásnom texte Mirka Hoffmanna Čekání, v krásnej básni Jiřího Wolkera Na svatého Mikuláše, vo všetkých tých krásnych textoch Jiřího Grossmanna, Zdenkov Borovca a Rytíře... A najkrajšie mi znie z už umlčaných úst Jiřího Voskovca, ktorý sa českého prízvuku nezbavil ani po rokoch v cudzine...

Narodila som sa ešte v Československej socialistickej republike, roku Pána 1985. V škôlke som sa kamarátila s Jiříkom, on si mlel česky, ja slovensky a celkom dobre sme si rozumeli.

Doma si otec púšťal „českou country,“ Zelenáčov, Fešákov, Plavcov... V tej dobe som si nejako neuvedomovala ako odlišná je čeština, nejako prirodzene som jej rozumela, aj keď si teraz spomínam, že niektoré tie country skladby mali nejaké iné slová voči slovenským.

Keď začiatkom roka 1994 začala vysielať tv Nova, čeština sa mi dostávala do uší dennodenne, otec kupoval časopis Trnky brnky, mamina Tinu a pozornejšie som počúvala o čom tí Plavci spievajú.

Čeština znela u nás z televízora častejšie ako slovenčina, to je fakt. Viacej som čítala v češtine ako v slovenčine, aj to je fakt. A keď som končila základnú školu, prepadla som Voskovcovi s Werichom a tým čarom, ktoré vyžarovali z ich češtiny. Ich staročeština, slovné hračky, rýmy. Všetko som to hltala. Prečítala som od nich čo sa len dalo. Ako násťročná som počúvala výlučne českú hudbu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, nemala som jediné CD v slovenčine a spievaná slovenčina mi pripadala ako niečo hrozné, v porovnaní so spievanou češtinou. Tešila som sa na každé vysielanie Lásky za lásku s Jiřím Anderlem, ktorému som písala listy v slovenčine. Naladenú som mala Prahu 2. Počúvala som pravidelne, bolo to ako modlenie, Vysiela štúdio A, Padesátník Ondřeja Suchého v prípade, že mi v úvode niečo zalahodilo.

Texty Borovca, Rytířa, Krečmara... Desiatky som ich poznala naspamäť. Osobne mám najradšej texty Jirku Grossmanna a Mirka Hoffmanna.

Hoci to zatiaľ nemám presne zrátané, myslím, že v mojej knižnici mám rovnaké zastúpenie slovenčiny a češtiny, pretože, hm, väčšinu dobrých kníh „lze“ zohnať iba v češtine. Odborná literatúra, encyklopédie, knihy o histórii... aj o gramatike angličtiny, samá čeština.

Poviedky, divadelné hry, poézia predovšetkým Erbena a Wolkera, to som čítala roky rokúce, ale prvý román v češtine som prečítala len dva roky dozadu... neuveriteľné, však?

Čeština, si krásna, si nádherná a nebyť toho, že som len nedávno objavila krásu slovenčiny, napísala by som tu, že si to najkrajšie, čo slovanský svet má. Istým spôsobom si pre mňa jedinečná, pretože si mi tak vlastná ako moja rodná reč, a predsa ňou nie si, napísala by som, že ťa milujem, ale je to iný vzťah, hoci je to láska... Ale áno, milujem ťa, aj keď si len reč, ale za to nie hocijaká. Spôsobuješ mojim uškám a duši rozkoš. Roky si mojou spoločníčkou, aj teraz ťa počúvam, ako toto píšem. A na nočnom stolíku ma čaká Hailey v češtine.

Ďakujem, že si a že Ti rozumiem. Nebudem Tebou rozprávať ani písať, pretože by ma mrzela každá chyba, ktorú by som urobila.

Ty si to nezaslúžiš. Mluvit nebudu, ale číst ano.