Rýchly spád X. (poviedka)

Iba oni dvaja vedeli, koľko si tým povedali a čo to pre nich znamenalo. Je pravda, že onkológia nie je romantické miesto, ale dakedy aj motyka vystrelí. Karol, obyčajný tuctový muž, ktorý zunoval manželku, jednu netýkavku sexuálne obťažoval milovaním raz za dva týždne a pre ďalšiu bol impotent len preto, že nevládal každý deň viackrát, si získal srdce Elišky; sladkého roztopašného dievčatka podľa rokov, čo ich delili, ženy podľa jej občianskeho preukazu. Teraz by sa tu hodila tá horiaca sviečka, sladké pariace sa čajíčky a čo ja viem, azda aj šípkový džem. Rádio by mohlo vyhrávať nejaký „Čardáš dvoch sŕdc“ alebo „Ja mám ťa rád.“  No nebolo tu z toho nič, a predsa im bolo krásne. Boli tu už len zvyšky Karolovej nevoľnosti po rádioterapii, vnútorná radosť, že otec sa neukazuje (nech už preboha nechodí, po tých krásnych slovách chce byť so svojou drahou osamote) a obrovské vnútorné šťastie v nešťastí.

„Keby som tu tak mohla pri tebe byť do rána. Len tak sa k tebe túliť, nič viacej.“

„Aj ja by som si to prial, aj ja.“ Posunul sa troška, čím jej dal najavo, aby si sadla bližšie k nemu.

„Dievčatko moje zlaté, tak ťa mám rád.“

Eliška chcela niečo vravieť, ale nevedela čo. V tichosti si užívala krásu chvíľ. Keď videla, že Karol je unavený a idú na neho driemoty, pobozkala ho na čelo a vyšla von.

Sedela by pri ňom do rána, lenže sú v nemocnici a ona musí byť vo svojej izbe. Zbehla na večeru a potom čítala knihu, z ktorej  nevedela vôbec nič, pretože počula ozveny slov: dievčatko moje, mám ťa rád.

Nepochybovala o tom a tešilo ju, že na tomto chladnom mieste, kde sa zomiera a kde bohvie čo čaká aj ju, je niekto, kto ju má rád a dokonca jej to vraví. Už to povedala aj ona jemu. A nebanuje. Ako by mohla?! Tu pacientom inak plynie čas; v bolesti sa vlečie ako slimák, v radosti uteká ako splašený kôň. Karol vie o tom svoje a blížiacou sa operáciou už niečo vedela aj ona.

Ráno bolo Karolovi lepšie a dobre sa najedol, hoci, nemalo mu čo chutiť. Čakal na Martina, ktorý ho vzal na urológiu, kde podstúpil viacero vyšetrení, niektoré boli dosť bolestivé. A bolesť sa vyplatila, prišli na to, čo by mohlo nášmu Karolovi robiť orgazmus bolestivou záležitosťou. Mala v tom prsty aj rádioterapia. No výsledok bol taký, že by o tom mal vedieť aj primár a Karol napokon súhlasil. Dohodli sa, že zahrajú divadlo, že mu je niečo iné a vypýta sa na urológiu, kde mu zistia konkrétne toto.

„Nechcem, aby primár vedel, že som sem šiel kvôli bolestivej ejakulácii. Prosím, chápte to.“

Martin sa na neho potmehúdsky usmial a žmurkol. „My to chápeme veľmi dobre, že?“

Poradili mu, na čo by sa mal primárovi sťažovať a našťastie, všetko vyšlo podľa plánu.

„Martin, ty si poklad. Naozaj.“

„Neboj Karči. Prostata robí rôzne šarapaty a tejto sa zbavíš.“

Na obede bol s Eliškou, ktorej sa blížila operácia. „Chcú mi pre istotu tie uzliny vybrať. Nech to dajú preč. Potom vraj pôjdem na pár ožiarení aj ja. No, som zvedavá, čo to bude robiť so mnou.“

„Zrejme nebudeš taká ako ja.“

„Čo to robilo s tebou vtedy?“

„To isté. Neviem, možno si to vsugerujem, že je to hnusoba, čo teda aj je, ale... Fakt ma to vyciciava.“

Prechádzali sa spolu po parku, jeseň sa nejako náhlila k zime. Bola hmla, žiadne jesenné počasie. Dušičkový čas ako stvorený  na výrobu spomienkových vencov a pálenie sviečok na cintorínoch.

Došli až na koniec areálu, za veľké kríky mahónií a tam ju Karol zdrapil a vášnivo začal bozkávať. Vôbec sa nebránila, čakala na to, kedy sa vrhne na neho. Bolo to niečo úžasné, že ju zdrapil skutočný „chlap,“ a nie nejaký rovesnícky ciciačik. Karol bol Niekto, navyše niekto, kto ju skutočne ľúbil. Pomilovala by sa, dala by mu hneď tu v týchto kríkoch, takú mala chuť. A Karči bol na tom tak isto. Nevedel, kde ju skôr chytiť. Chvíľku sa nechali unášať, no museli sa od seba odlepiť a vynoriť sa spoza kríkov. Znova, akoby nič, kráčali po chodníku.

„Si vášnivá, Eliška.“

„Hmmm. Dala by som ti aj tu na tomto chodníku, keby tu nikoho nebolo.“

To, čo mal v prvý piatok v očiach Karol, mala tam teraz aj ona. Obom sa im zle kráčalo, Karolovi troška horšie. Eliška by si najradšej rovno ľahla, obaja ťažko dýchali a obaja boli na patričných miestach viacej zásobení krvou. Karol cítil, že keby sa teraz na ňu vrhol, nebola by to veru romantická strata panenstva. Aby mala z toho aj ona nezabudnuteľný zážitok, chcelo to viacej krvi aj v hlave. Chcelo to romantickú predohru, v ktorej by si vyspievali svoje city (takto doteraz odpannil dve dámy, tá prvá zároveň pripravila o panictvo aj jeho) a nie nejaké huj buj, už som dnu, už budem. Ak Karol plával v láske, bol nežným, ale rovnako vášnivým milencom, ktorý si užíval vedomie, že dotyčná je len a len jeho a on jej za to spraví, čo jej na očiach a medzi nožičkami uvidí...

„Lásočka moja, ak dneska odíde otec, môžeme sa spolu pohrať, ale... Asi ťa ešte nepomilujem. Sú však veci, ktoré spolu môžeme skúsiť.“

Eliške svietili vzrušením oči. „Už aby to bolo. Nechám celý scenár na tebe. Rob, na čo si trúfaš.“

Karol starší si nemohol nevšimnúť, že jeho syn je naradostený, že na niečo čaká, skrátka, bol ako kedysi na Štedrý deň, keď behal z miestnosti do miestnosti, či zvnútra na dvor, nevediac sa dočkať, kedy bude večera, po ktorej nasledujú prskavky na terase a po nich rozbaľovanie darčekov. Čo sa týkalo Karolovej trpezlivosti ohľadom niečoho „veľkého,“ ani štyridsať rokov ho nezmenilo. Len predstava, že znova bude bozkávať to krásne telíčko, svojím jazykom sa hrajkať s Eliškiným ružovým jazýčkom, že bude cmúľať tie sladké tvrdé štuplíky... Bolo mu na omdletie rovnako ako včera, no z evidentne iného dôvodu.

„Karči, synátor, čo ti je?“

Niečo mu predsa môže a musí povedať. „Eliška mi povedala, že ma má rada.“ Náš hrdina žiaril ako poludňajšie letné slniečko.

„Mohol som si myslieť, že má v tom prstíky ona. Hneď som si pomyslel, že starý cap ako ja ťa takto nepoblázni. Chápem.“ Viacej sa otec nevypytoval, ale ako vždy, prial svojmu synovi aspoň v duchu, aby „mu dala.“

Zatiaľ sa naša Eliška aspoň troška zbavovala v sprche chĺpkov tam, kde jej vyslovene vadili, hoci minule ju Karol videl aj s nimi a obaja to prežili. No a Karol po odchode svojho otca tiež skončil v sprche. Potom už len čakal na drobné zaťukanie; keď vošla, otočila za sebou kľúčikom. Keď zhodila župan, nemala veru na sebe už nič.

„Láska, a ja sa teším, ako si ťa pomaly vyzlečiem.“

Karol ležal na chrbte v rozopnutej košeli a Eliška na ňom ležala ako nejaká prírodná prikrývka.
“Dievčatko moje, ja ťa už musím ochutnať. Som hladný ako vlčisko!“

Tu by zapasovalo to povestné napomenutie Eliškinej babičky, keď niečo vyparatila: dievča, ty nemáš hanby! Ani čo by to počula, zachichotala sa a rozplývala sa pod dotykmi Karolových pier a jazyka na svojej mačičke. Karol by sa najradšej do nej celý zastokol, no teraz to mohol robiť tak akurát nosom a jazykom. Nemajú sa kam náhliť.

„Eliška, mám ťa rád.“ Podchvíľou jej vyznal lásku, keď mal práve jazyk vo svojich ústach. Keď to na ňu prišlo, stretli sa im oči a obaja si to vychutnali. Eliška by najradšej stonala na plné hrdlo, ale keďže nemohla, robila sladké grimasy a tlmila stony – chudiatko poctivé -  ako len mohla. Dala si maličkú prestávku a potom sa začala so sebou hrať. Karol ju pozoroval, no potom pridal k práci aj svoje ruky; kým sa im tam dolu šmýkali prsty, hore sa im šmýkali jazýčky. Ale to už bol náš Karol zbavený ako posledného kusu oblečenia, tak aj rozumu. No nespravil to. Miesto toho s radosťou dovolil, aby mu ho Eliška vzala do rúk a hrala sa s ním, dokonca sa odvážila vziať tú dobrotu na chvíľku aj do úst, pričom sa takmer urobil, tak ju poprosil, aby to nechala.

„Myslíš, že ťa to bude znova bolieť?“

„Zrejme áno, miláčik, ale musím to spraviť, lebo sa zbláznim. Chceš to na kozičky?“

Eliška sa široko usmiala a prikývla hlavou.

„Mám si to vraj tuto dolu stlačiť. Skúsime to.“

Eliška pozerala, ako Karol dokončuje to, čo ona začala a netrpezlivo čakala na smotanový dážď. Dočkala sa ho, pričom sa Karol držal inštrukcií urológa a bolo to menej nepríjemné. Pofŕkal ju a ona mala z toho šialenú radosť. Bolo to krásne, sledovať ho v takom stave. Ľahol si vedľa nej a stískal jej rúčku.

„Eliška, zlatko, rád by som bol, aby si bola človekom, ktorý ešte prv, než dôjde k tomu hlavnému pochopí, že mať sex a milovať sa sú dve úplne odlišné veci.“

Usmiala sa. „Myslím, že na tejto prednáške s názorným vášnivým prevedením sexuálnych hier som to úplne pochopila.“