Rýchly spád XXII. (novela)

Ich druhý sviatočný večer sa teda nekončil milostnými radovánkami; uvažovali nahlas či v tichosti o svadbe. Eliška bola prekvapená Karolom, no Karol Eliškou ešte viacej. A obaja sa zhodli, že najviac prekvapené bude okolie.

Ešte dlho do noci sa o tomto veľkom pláne zhovárali. Karol držal päť minút v dlaniach jednu „nožičku,“ ďalších päť minút druhú. Potom ležala k nemu otočená chrbtom a on jej prstami prechádzal hore dolu po chrbtici. Na lopatky jej kreslil srdiečka a o chvíľku sa jej hral s ušnými lalôčkami. Chcel si ich spoločné súkromie užiť čo najviac, chcel sa jej dotýkať čo najviac. Eliška sa v jeho ľahkých dotykoch vyžívala. Bola by vydržala do skonania sveta.

Na stolíku horeli sviečky na sviatočnom svietniku a z celého vzrušenia sa nechcelo spať ani jednému. Eliška sa otočila k nemu a vplietla mu svoje prsty do tých jeho.

„Karol, ja... chcem ti povedať jednu vec. Tak ako si ty  mne vravel predtým, než sme sa milovali, aby som to nerobila ak ťa nebudem ľúbiť, neber si ma za ženu, ak si myslíš, že ťa čoskoro nechám.“

Karola tie slová prekvapili. „Ja si nič také nemyslím. Zároveň ti dávam voľnosť, aby si ma opustila kedy by si len chcela. Vôbec nič si od teba nevynucujem a nikdy by som si to nedovolil.“

Eliške sa zachvela bolesťou tvár.

„Tak ty si toto o mne myslíš? Vieš ty, koľko som sa toho napočúvala od otca? A čiastočne aj od mamy, aj keď nie v tak brutálnom podaní? Ty si myslíš, že som naštartovaná a čakám len na vhodnú príležitosť, aby som od teba ušla?“

Karol zistil, že prezradil to, čo nemal.

„Eliška, vari je mojim prekliatím, že odo mňa ženy utekajú.“

„Ježiši, aká primitívna výhovorka!“

Karol cítil, že ak teraz nepovie správne slová, pokazí nielen večer, ale všetko, čo medzi nimi je.

„Eliška, toto je nedorozumenie. Ja si nemyslím, že si naštartovaná a že pri prvej príležitosti ma opustíš.“

„Protirečíš si, Karol a neoblbneš ma nejakými drístmi. Naozaj si myslíš, že si chcem za muža vziať niekoho, kto by mi mohol byť otcom, aby som ho obratom opustila. Nepodceňuj sa. Nerob to, čo tie suky predo mnou! Prečo zo seba robíš úbohého blbčeka, keď ním do chuja nie si?! Ja ťa neopustím, rozumieš mi? Neopustím a ak by som ťa mala, nech na mieste skapem! A vytočil si ma do nepríčetnosti! Toto na Vianoce nepotrebujem, takéto chujovské nápady. Dobrú noc.“ Otočila sa mu chrbtom, zakryla sa paplónom a spokojná s tým, čo povedala, onedlho naozaj zaspala.

Nie tak Karol. Chápal, že ju vytočil. No spoznal ju aj z inej stránky ako ju poznal doteraz. Uznal, že mu dala ako sa patrí a že sa asi podceňuje čo sa týka žien. No ale na druhej strane – vravel si Karol – nemám ani dôvod sa preceňovať. Rozvedený, neplodný, s recidívou rakoviny nemôžem byť partia na pomilovanie.

Čo ho tešilo bolo to, akú vysokú mienku o ňom má sama Eliška. Vlastne ju viacej vytočilo to, že sa podceňuje ako to, čo si myslel, že jej vadí. Tým svojím výstupom mu vlastne povedala, ako veľmi ho má rada. Úžasná ženská – mrmlal si a pozeral na to mladučké stvorenie, ktoré už spalo vedľa neho.

Doteraz sa s Eliškou nikdy nevadil a tak nevedel, čo ho ráno bude čakať.

Keď sa prebral, miesto vedľa neho bolo prázdne. Stislo mu srdce, pretože si myslel, že skutočne odišla, ale hneď si uvedomil, k akému záveru napokon prišiel a upokojil sa. Našiel ju v kuchyni pri čaji a medovníkoch, privítala ho, ako keby sa nič nebolo stalo a tak si povedal, že ničím nebude pripomínať to, čo medzi nimi bolo.

Pravda je taká, že Eliška sa na neho vôbec nehnevala a bola vlastne rada, že mala príležitosť vyspievať mu a dvihnúť mu sebavedomie. A tak sa ďalej mohli baviť o plánovanej svadbe a o tom, komu to povedať, komu radšej nie, koho si zavolať za svedkov a tak celkovo.

V rozhovoroch ubehol ich tretí spoločný deň doma u Karola.

A aby toho nebolo málo, Elišku hneď čakala rádioterapia.