Umění milovat - Erich Fromm

Mohla by som písať dni a týždne, a predsa by som sa dostatočne neodvďačila ani samotnej knižke, ani jej autorovi, nemeckému psychoanalytikovi, sociológovi a filozofovi Erichovi Frommovi (1900-1980). Pre mňa je táto útla knižka KNIHOU VŠETKÝCH KNÍH, mala by byť povinným či povinne-dobrovoľným čítaním, mala by byť v každej jednej domácnosti a miesto Biblie by mala byť po všetkých hoteloch v USA, ale aj po celom svete. 

Kto by si podľa názvu myslel, že ide o niečo ako Kámasútru, je na omyle. Táto kniha je o láske a o tom, ako možno lásku uviesť do praxe, ako milovať. Hocikoho, seba, druhých. Info na obálke dáva do pozoru, že táto knižka sa stala jednou z najvýznamnejších v 20. storočí. Pre mňa osobne úplne najvýznamnejšou akú vlastním vo svojom fonde, moje osobné antidepresívum.

Celá knižka je o tom, ako Fromm prišiel na to (a ako dokázal v jednotlivých kapitolách), že Láska je jediná rozumná a uspokojivá odpoveď na problém ľudskej existencie. Je to tak jednoduché, tak krásne, tak očividné, že to sami nevidíme.

Láska zahŕňa predovšetkým prvok dávania, starostlivosti, zodpovednosti, úcty a znalosti. Toto všetko by v nej malo byť, aby bola Láskou. Píšem schválne s veľkým L, aby sme si ju nemýlili s nejakou obľúbenosťou či zamilovanosťou.

"V protikladu k symbiotickému spojení zralá láska je spojení za podmínky zachování vlastní celistvosti, vlastní individuality. Láska je aktivní silou v člověku; silou, která proráží zdi, jež dělí člověka od ostatních lidí, a sjednocuje ho s jinými; láska pusobí, že překoná pocit izolace a odloučenosti, a přesto muže byť sám sebou, zachovať svou celost. V lásce dochází k paradoxu, že dvě bytosti splynou vjedno, a přece zustávají dvě."

Hlboko súhlasím, pán Fromm, že "Láska je jediný zpusob poznání, v němž akt spojení je odpovědí na mé hledání. V aktu lásky, sebedávaní, v aktu pronikání jiného člověka nacházím sám sebe, objevuju sám sebe, objevuji nás oba, objevuji člověka."

Fromm píše o tom, ako by sme celý život mali prežívať prítomnosť, ako by sme ju mali sústredene prežívať, "žiť seba samého", v jadre toho istého človeka, hoci všetko naokolo sa mení. Ako by sme mali milovať seba samého sebaprijatím, ako by sme mali veriť v seba samého.

Frommove myšlienky ma inšpirovali pri písaní môjho románu Opovážlivosť. To, v čo veril a čomu žil Paul Caster je vlastne to, v čo veril a o čom písal - a ja dúfam že aj čomu žil - sám Fromm. Úprimne priznávam a verejne vyznávam, že aj ja sa snažím...