Vlasy Bereniky IV. (erotická poviedka)

Aké jednoduché bolo uskutočniť v predstavách všetko, čo len zišlo človeku na um! Šlo to automaticky. V nich som vyvádzal také kúsky, že to ani ľudská anatómia neumožňuje. A keby sa to všetko z tých predstáv onedlho uskutočnilo, možno by aj potom bolo veľa času dozvedieť sa o nej to, čom som teraz nevedel, ale potreboval som to vedieť. Pokojne sa zasmejte, ale ja som aj v tej chvíli chcel vedieť kto vlastne je, odkiaľ je a prečo toľko o mne vie. To, že je moja fantázia, mi nestačilo. Aj vo chvíli maximálneho vzrušenia z prítomnosti toho nádherného zjavu mi dačo z krvi zostalo v mozgu a bol som schopný uvažovať. Skutočne som iný ako ostatní muži. Tí by to mali pri takejto príležitosti, aká sa teraz naskytla mne, už dávno za sebou. Presne tak, znova som bol tým hlupákom čudákom, ktorý by hneď mohol mať to, čo iní mali bežne, ale ja som si to vyhradil pre tú, ktorú som chcel mať potom v živote pri sebe, rezervoval som si to pre tú, ktorá chcela mať pri sebe v živote mňa. Nechcel som to porušiť. Znova som s tým všetkým začal.

„Berenika, ak ma skutočne tak dobre poznáš ako sama vravíš, nedopusť aby sa stalo dačo, čo by ma nesmierne mrzelo. Ak som iba tvoja hračka, odíď. Ak som týmto mnohým na smiech, a azda aj tebe, a ja dobre viem, že iným ľuďom som, tak nech som! Nikdy v živote nezabudnem na teba, ani na to, čo som s tebou zažil. Ale  prosím....“ Sklonil som hlavu a zatvoril oči. „Ak ma chceš použiť alebo zosmiešniť, odíď. Ak si ma len troška vážiš, sprav to pre mňa. A dakde sa mi môžeš tajne smiať ako ten hlupák, nadržaný somár miesto sexu filozofoval a táral ti hlúposti.“ Bol by som pokračoval, ale slova sa ujala ona. Stalo sa to, o čom som si nedovolil ani snívať, ale po čom som napriek tomu túžil. Jej slová mi vyrazili dych, pretože mi nikdy nikto nepovedal to, čo ona a každý jeden človek, ktorý má čo len kúštik srdca, musí v týchto slovách rozpoznať poklad. Ak som sa nenarodil pre nič iné, iba ak pre túto chvíľku tak potom....

„Jakub, nemilujem ťa o nič menej ako by si chcel časom ty mňa. Viem, čo potrebuješ cítiť. Azda som taká nedočkavá len preto, že ja ťa poznám roky, ty mňa pár dní. A že to premáhanie túžby je zo dňa na deň ťažšie a už nevládzem.“

Tak ona ma miluje! Nikto mi to nikdy nepovedal! Nikto ma nemal rád! A tu mi druhý človek vraví, že ma.... že ma má viacej než len „obyčajne“ rád! Ja som o tom nepochyboval, pretože ma musela skutočne milovať ak na mňa prestala naliehať a hoci mi jej prítomnosť stále spôsobovala erekciu, ovládal som sa. Všemožne som sa bránil a ubránil sa slzám radosti, sadol som si k nej, objal ju a v duchu dookola opakoval: nezmizni mi, dneska nie. Vydrž so mnou do rána, Berenika. A potom do konca môjho života, ak by si chcela. Aby som si lepšie porozumel, aby som sa tešil z toho, že ty ma....

Predsa sa dačo stalo, pretože tá potvorka sa chcela hrať. Nebránil som sa tomu a znamenalo to pre mňa veľmi veľa. Vyslobodila mi ho z nohavíc a potom sa mi s ním hrala. Môj Kubko sa stal súčasťou jej bláznivej hry rúčok, jazýčka a pier. Oprel som sa o lakte aby som to videl. Stláčala mi ho medzi dlaňami, stískala prstami, naklonila sa tesne k nemu a zasypávala ho bozkami, mizol mi v jej ústočkách. V takom krásnom, príjemnom prostredí nebol nikdy predtým, tak veľmi sa mu tam páčilo! Náramne ju to bavilo a mňa ešte viacej. Obaja sme si to vychutnávali. Akoby jej ústočká boli stvorené len na to, aby sa smiala, bozkávala a takto úžasne láskala toho môjho! Netrvalo to všetko dlho, zo tri minúty a bolo po všetkom. Vyšlo toho zo mňa veľmi veľa a dačo mala na tvári, dačo na rukách a dačo jej zostalo v ústočkách. Túžil som po sladkej odvete.

„Prosím, vyzleč sa a posaď sa mi na tvár, Berenika.“ Kde sa vo mne nabrala toľká odvaha? Pár sekúnd a bola nahá, stalo sa to tak rýchlo, ako keby dakde stlačila gombík a v momente to bolo. Nebol som schopný strhnúť z nej tie šaty, ruky sa mi triasli a mne by to trvalo hodinu. Jej vôňa mi uderila do nosa a pobláznila ako nejaká droga. Otočil som sa aby mi plamene robili svetlo a aby sa popásli aj moje oči. Ako ochotne sa nasmerovala nad moju tvár! Najprv som si prezrel túto zatiaľ pre mňa neznámu krajinu jej tela a zoznamoval s ňou popri očiach aj moje prsty. No o svoj priestor žiadali ústa. Jemne som ju chytil za boky a potom som do nej vnáral svoju tvár, jazykom som šmýkal od zadnej dieročky až po jej gombíček, no na polceste som vždy zasunul dnu jazyk a láskal škáročku, ktorá mala patriť a patrila len mne. Tvár som mal celú mokrú. Hladne som sa na ňu prisal a vrazil dnu jazyk, pričom som nezabúdal na jej gombíček. Keď sa robila, cítil som sťahy jej svalov na jazyku. Keď sa po kŕčoch povykrúcala, ľahla si na mňa a ja by som bol plakal od radosti, neveriac, že sa to všetko stalo mne, po toľkých rokoch. Boli sme takto azda aj pol hodinu. Bez slov sme na seba pozerali a vychutnávali každý okamih. Musel by som byť načisto z kameňa, aby som to dlhšie vydržal. Chcel som jej povedať, že ju milujem, ale vyznelo by to hlúpo, chvel sa mi hlas a bol by som sa rozplakal ako malé decko. Bez toho, aby som jej dačo vravel a dačo sa jej pýtal, stiahol som si nohavice, vyzliekol košeľu, schmatol ju a dal pod seba. Teraz alebo nikdy. Nebránila sa. Spýtavo, ale roztúžene na mňa pozerala. Pobozkal som ju a potom som sa snažil nabodnúť ju na seba, a nešlo to tak ľahko; skutočne som bol jej prvý, lebo stonala od bolesti, ale ja som nedbal. Chcelo to ráznosť, nie pomalú prplačku. Jej zapečatené vnútro povolilo a ja som sa do nej dostal. Skríkla a zbledla, ale to sa všetko muselo stať. Neboj sa dievčatko, už to viacej nezabolí, už bude len dobre. O pár sekúnd som sa už v nej šmýkal ako čepeľ noža po mäknúcom masle. Bolo to tak neskutočne krásne! Jej ústočká sa mi prisali tu na líce, tu na krk, na ramená, cítil som jej zúbky a akosi svojvoľne mi z úst párkrát vyšlo jej meno. Bokom som k nej prirážal a držal ju okolo jej krásneho telíčka, ktoré mi bralo dych. Blížil sa vrchol a ja som sa chcel vytiahnuť, ale ona tomu rázne zabránila tým, že sa tesne ku mne pritlačila. Plnil som to krásne dievčatko a krivil tvár od slasti. Prvýkrát a ty budeš možno mamičkou, Berenika, prvýkrát a ja budem oteckom. Nevadí, nenechal by som ju tak, bolo mi to v tom momente jedno. Ak mi z ničoho nič do života pribudla žena, ktorú som mohol milovať, rovnako by som sa tešil z ďalšieho človeka, ktorého by sme splodili. Vyšiel som z nej. Viem, že teraz z toho nemala vôbec nič, iba ak bolesť. A ja som si skryl tvár a z očí mi vyšli slzy. Od tej neskutočnej krásy, ktorú som zažil, od toho, že som mal tú česť. Nechala ma tak, aby som sa spamätal. Po pár minútach sme si vedľa seba sadli.