Vyznanie lásky Erichovi Frommovi

Už dlhší čas lovím v pamäti, kedy som sa "zamilovala"
do Ericha Fromma. V skutočnosti sa len snažím dopátrať, kedy ma prvýkrát
zaujal ako autor. To, že napokon ako
človek obsadil kus mojej duše a srdca bolo nevyhnutným dôsledkom jeho
kvality.

Naposledy som objavila indíciu v knižke Obžaloba
náboženstva od Chestera Dolana, kde mám na konci knižky poznačené ceruzkou meno
Erich Fromm. Ale kedy som si tam túto poznámku napísala? Bolo to v lete
2007, kedy som si knižku kúpila, alebo to bolo o tri roky neskôr, keď som
ju znova vášnivo čítala, alebo až o ďalší rok, keď som si v roku 2011
objednala Obžalobu náboženstva 2.?

Neviem presne. Čo však presne viem je to, že
s Obžalobou náboženstva 2. mi v auguste 2011 prišlo aj Umění milovat. Musela
som sa niekde dozvedieť, že Fromm napísal o láske ako fenoméne niečo
úžasné, nejakú knižku a ja som ju musela mať. Objednala som ju, prišla mi
a ja som si ju vychutnávala v Krajnom na dvore. Už ste mali pocit, že
autor písal niečo špeciálne pre Vás? Po tom pekle, ktoré som vtedy začiatkom
roka zažila som čítala voľačo, čo ma uistilo, že láska rozhodne nie je
relatívna, že je skutočná, nádherná, je nadovšetko čo existuje a je
vlastne jedno, či ju stvoril Boh, alebo sa len tak časom vyskytla v rámci
evolúcie. Či je to už tak či tak, existuje, viem o nej, zakúsila som ju
a nemusím nikde diskutovať, či vôbec existuje.

Záverečná kapitola tej knihy ma úplne dostala.

Hovoriť o láske skutočne neznamená "kázeň," a to z jednoduchého dôvodu, že to znamená hovoriť o najzákladnejšej a najskutočnejšej potrebe každej ľudskej
bytosti. To, že táto potreba bola zatemnená, neznamená, že neexistuje.

Krásne myšlienky sú aj v jeho knihe Cesty z nemocné společnosti (The Sane Society):

... Lásku nalézáme ve zkušenosti solidarity s naším bližním. ... V aktu milování jsem zajedno s celým stvořením, a přece jsem sebou samým, jedinečnou, mimořádnou, jasně vymezenou, smrtelnou lidskou bytostí. Právě z tého polarity oddělenosti a sjednocení se zrodila a stále znovu rodí láska.

Keď sa pozriem na Frommove fotografie a predstavím si ako krásne písal o láske a veril tomu, až mi je ľúto že som ho
nemohla osobne poznať. Funker píše, že svojími myšlienkami žil. Jeden z odkazov napísaný na lístočku, ktorý nechal svojej manželke, mi vyrazil dych. Sám priznal, že vždy sa hanbil za človeka, ktorý mu povedal, že je obchodníkom. Prečo? Pretože "stále sa cítim cudzincom vo svete, ktorého hlavným cieľom je zarábať čo najviac peňazí."

Leto 2012 už bolo úplne Frommovské. 20. júna som objavila jeho
Anatómiu ľudskej deštruktivity, znova v češtine a na pár dní som mala
o zábavu postarané. Nikdy dovtedy som nemala žiadnu knihu tak
spoznámkovanú ako túto. Čítala som ju u našich na balkóne
i v Krajnom na dvore, s ceruzkou a tvrdou záložkou, aby som
si podčiarkovala. Pre mňa je nepredstaviteľné, že by takáto kniha vyšla v slovenčine.

V Anatómií rozoberá teda naozaj všeličo. Divila som sa, ako je možné, že sa nezbláznil z tých
všetkých ľudí a prípadov, s ktorými sa stretol. Sen o veľkej mašine s hrubými káblami, ktorá vysáva človeku krv či prípad mládenca z márnice hovoria za všetko. Posledného júla mi prišla
jeho biografia od Rainera Funka. Je to nejaká ochudobnená verzia knihy, ktorá
vyšla na západe, ale to som zistila len minulú jeseň. Čo už, nikto nemá všetko,
len hlinu má krtko. Chýbajú tam state o tom, ako žil svoju teóriu lásky, teda ako ju praktizoval.

Fromm bol vychovaný v židovskej rodine, chvíľku, ale nie dlho, mu jeho viera vydržala aj v dospelosti, napokon si zvolil
cestu zen budhizmu a ateizmu, avšak voči judaizmu mal hlboké pochopenie celý život.
Napokon, krv nie je voda. Takisto je jasné, že má hlboké pochopenie pre ľudí, ktorí veria v Boha, ale jasne dá najavo, že mu stačilo. Zaujímal by ma jeho názor na vieru Boha bez konkrétneho náboženstva.

Človek by sa mohol ľahko nechať strhnúť k totálnemu antisemitizmu,
ale ja mám dva štíty; jedným sú moji prastarí rodičia, ktorí skrývali malého
židovského chlapca spôsobom akoby to bol ich vlastný syn a druhým je Erich Fromm;
človek, ktorý písal a vravel o tom najkrajšom čo máme a čo
prevyšuje všetku krásu vesmíru, človek, ktorý mal židovskú krv. A aké mal
srdce! Je jednou z troch postáv mojej Trojice Paine-Schweitzer-Fromm. Čítanie jeho myšlienok mi spôsobuje rozkoš a som šťastná, že som tým istým živočísnym druhom, akým bol aj on - Erich Fromm.