O napísanom, vytlačenom, prečítanom a o tých, ktorí za tým boli


Novinky

01.11.2015 12:15

Rýchly spád (novela, 2014-2015)

Venujem pamiatke môjho starého otca Jána(1934 – 1985). Leto viditeľne i citeľne prechádzalo do jesene. Farbami, teplotou, vzduchom. Síce pomaličky, krok za krokom, ale bolo to badať. Najprv sa zafarbil a schol jeden lístok, onedlho sa pridali ďalšie, kým na vedľajšom strome bolo ešte...

—————

22.10.2015 18:33

Rýchly spád XXX. (novela)

Keď sa na Eliškinom hrobe topil sneh a vpíjal sa jej do večného rubáša, Karol bral lieky pravidelne. Keby ich nebral, častejšie by – ako sám vravel – padal hubou k zemi. Nehrozila mu bezprostredne smrť, ale načo pokúšať? Prechádzal sa pomedzi svoje milované stromčeky a nemal ani...

—————

02.10.2015 22:49

Rýchly spád XXIX. (novela)

Karol nedokázal premýšľať, nedokázal myslieť a dúfal, že sa mu mozog rozbehne hneď po tom, čo Eliška zmizne v zemi. Nechcel ani žiť, ani zomrieť a vôbec si nevedel predstaviť, čo bude. Ako tu bude žiť s otcom, ktorému sa po Eliškinej smrti zrejme uľavilo, ako bude chodiť do...

—————

26.09.2015 21:22

Rýchly spád XXVIII. (novela)

Vonku fúkal jesenný vietor, ktorý zhadzoval z Karolových ovocných stromov farebné lístie. V útulnej kuchyni za stolom sedel Karol, Eliška zakrútená v deke a mama Beáta. Karol Beáte navrhol, aby u nich na noc zostala a ona súhlasila. Eliške nebolo cez deň dobre, ale...

—————

26.09.2015 11:18

Poludnie v Krajnom (Moje milované Krajné I.)

Nikto nevie, odkiaľ sa krajnanská Poludnica, ten šantivý víchor, zoberie vždy tesne pred dvanástou hodinou nad krajnanským Treskovcom. Akoby  mala hodinky, vynorí sa pár minút pred dvanástou odnikiaľ a ženie si to ponad veľké pole lemované rôznymi stromami, smerom ku kostolu. Kohút na...

—————

26.09.2015 11:12

Rýchly spád XXVII. (novela)

- Moje dni sú zrátané, s tým nič nenarobím. Každého dni sú zrátané, avšak pri niektorých osudoch je tých dní tak poskromne, že keď sa dajú dokopy čoby roky, tiež je to málo. Sudička je buď lenivá narátať viacej, alebo to jednoducho nevie. Ja predsa viem, že umieram. Stále si hovorím, že veď aj...

—————

05.08.2015 19:46

S tebou svet bolí menej (2010, úryvok z novely)

Moju detskú myseľ zamestnávalo to, čo robí ocko v zemi. Musí mu tam byť predsa zima. Ak neprší, je tam sucho a nebude mať čo piť, ak naprší, bude tam vlhko. A stále som si vravel, že veď už nežije a teda mu to nemôže vadiť. Neje, nepije, necíti nič. Ale ako to, že žil...

—————

05.08.2015 19:37

Keby som raz mala besedu o...

...mojej vlastnej tvorbe, asi by padli na začiatku tri otázky, ktoré mi kladú ľudia, ktorí sa dozvedia, že píšem. Prečo vôbec píšeš? Prečo píšeš pod takým menom? Prečo bol tvoj prvý román o tom, o čom bol? Nebudem tu na ne odpovedať, aj tak viete, čo a ako a hlavne prečo. Ja...

—————

04.08.2015 16:51

Anička Černochová

Musí prejsť nejaký čas, aby sa tá ktorá záležitosť človeku pekne v hlave usporiadala. U mňa to platí dvojnásobne. A preto teraz, keď to mám už dávno usporiadané ma mrzí, že čas sa nedá vrátiť a ešte čo to napraviť. V roku 1995 bolo v okolí Nového Mesta nad Váhom veľké...

—————

04.08.2015 16:25

Rozlúčka (poviedka, 2013)

Ten ich malý dom sa jej nikdy nezdal taký veľký. Už azda desiaty týždeň sa v ňom ráno čo ráno prebúdzala sama. Dolu mal tri izby, ktoré dakedy obývali aj jej rodičia a brat a hore dlhú povalu, ktorú roky obývali myši. Ako tak ležala v šere prichádzajúceho rána, bola vďačná aj za...

—————


Novinky

V tejto rubrike nie sú žiadne články.