Archív článkov
25.01.2015 21:13
Ešte v ten istý deň, teda v nedeľu, v ten protivný predvečer rádioterapie, túlila sa Eliška ku svojmu Karolovi tak nežne, ako to len zamilované stvorenie vie.
„Eliška, zajtra za mnou nechoď. Zasa budem celý zmľandračený. A inak – čo vaši? Boli tu včera?“
„Hej, obaja....
—————
18.01.2015 21:15
Dať ju do police, predsa. Vytvoriť jej miesto, kam bude patriť. Ale pekne po poriadku.
Asi dva týždne pred Vianocami som zažila v Trenčíne radostnú chvíľku. Môj duch sa zaradoval ako duch žalmistu zo Starého Zákona, keď Jahve vylieval na neho svojho ducha odpustenia. Čo sa stalo?
Kníhkupectvo,...
—————
17.01.2015 21:03
Počarovane pozeral na ten krásny zjav privoniavajúci k ružičke. Prišla k nemu a sadla si vedľa neho.
„Karol, tak rada by som sa ti revanšovala. Veríš mi?“ zasvietili jej očká.
„Nemám najmenšiu pochybnosť, že vravíš pravdu.“ Venoval jej svoj široký biely úsmev. Položila si hlavu na...
—————
04.01.2015 17:52
„To som ozaj rád, Eliška. Každá dáma by to mala pochopiť. Chlapi, chlapi sú väčšinou kure...,“ prehltol slovo. „Sukničkári.“
„Len to povedz. Kurevníci. Však som si to myslela aj ja o tebe.“
„Hej? Vlastne, tušil som to.“
„Ale nesplnil si tie očakávania.“
„Nie, nikdy som ich nesplnil, ani keď...
—————
03.01.2015 19:10
Iba oni dvaja vedeli, koľko si tým povedali a čo to pre nich znamenalo. Je pravda, že onkológia nie je romantické miesto, ale dakedy aj motyka vystrelí. Karol, obyčajný tuctový muž, ktorý zunoval manželku, jednu netýkavku sexuálne obťažoval milovaním raz za dva týždne a pre ďalšiu bol...
—————
02.01.2015 20:06
V pondelok bolo Karolovi po rádioterapii zle ako vždy. Nešiel ani na obed a nezjedol ho ani vo svojej izbe, hoci sa snažil vstať. Celú sobotu prehováral otca, aby za ním v pondelok nechodil a nevedel si spomenúť, čo mu otec nakoniec povedal. Slabý ležal v posteli...
—————
02.01.2015 16:34
„Eliška, ja vôbec nerozumiem... Nechápem, čo týmto sleduješ. Ale je to strašne fajn, to je pravda. Predsa vieš, že ja teraz... že ja teraz nemôžem,“ povedal priam plačlivo, keď po dlhšom čase odlepil od nej ústa. Smutne sa jej zadíval do očí.
„Ja ťa predsa nezvádzam. Chcela som sa len tak...
—————
21.12.2014 19:02
Karolovi bolo nasledujúci deň presne tak, ako predpokladal: mizerne. Nevládal sa s otcom ani porozprávať, dokopy nič nezjedol, preto sa potešil, keď mu otec doniesol čerstvú ovocnú šťavu. Po tej sa s nadšením vrhol.
„Tati, máš pocit, že týmto zabíjame rakovinu? Ja sa cítim, ako keby...
—————
20.12.2014 20:05
Bola o nejaký centimeter nižšia ako on, tak mu stačilo iba mierne skloniť hlavu. Neodvážil sa ju objať, hoci chcel. Oči zatvoril, až keď sa perami dotkol tých jej. Ucítil jej dych a ona jeho. Pery sa oddelili. Pár sekúnd, azda dve, a predsa Karola nesmierne potešili. Srdce sa...
—————
11.12.2014 20:00
Eliška sa vrátila na izbu, kde ležali ešte dve rovesníčky, v povznesenej nálade, hoci presne nevedela identifikovať prečo. Avšak uznala, že výborným sladkým ovocím to nebolo. Nehnevala sa na toho dobráckeho „nadržaného chlapa.“ Neublížil jej, lebo keby chcel zneužiť či využiť situáciu, istotne...
—————